zo zošita prvosnahy IV.

I.

    More sa krásne trblietalo.
    Vždy je krásny takýto pohľad. Dívate sa na more sediac na pláži. Lúče Slnka sa odrážajú od morskej hladiny, ľudia sa kúpajú a vy len tak oddychujete. Konečne dovolenka, hovoríte si, konečne...

II.

„Hej, podajte mi papiere!"
„Ktoré, pane? Tie, čo som mala presvietiť, alebo tie čo som prepisovala?"
„Vy ste asi totálne hlúpa. Kde ste chodili do školy?"
„Obchodná akadémia, pane"
„Museli ste byť veľmi zlá žiačka."
„Ja som.."
„Dosť! Potrebujem potrebujem čisté papiere! Chápete? Čisté. Žiadne presviecované ani prepisované. Čisté! Vypadnite už po ne. Nemám čas a vy ma tu ešte znervózňujete."
„Prepáčte, pane, ale to nie je moja viny. Nevyjadrili ste sa dosť presne..."
„Preboha, zľutujte sa nadomnou! Chodte už prosím po tie papiere a dajte mi pokoj. Tie vaše večné pripomienky ma dovedú do hrobu."

III.

    Sedel som v lietadle a premýšľal.
    Dovolenka sa skončila a ani neviem ako. Nepamätám si krásne chvíle oddychu, neviem ako som relaxoval. Vôbec sa necítim oddýchnutý, cítim len strach z toho čo bude keď sa vrátim do sveta povinností. Stres, rodina, práca. Už teraz sa cítim vyčerpaný. Neviem. Neviem ako to zvládnem.
    Táto dovolenka mi vôbec nepomohla.

IV.

„Tak čo, ako sa cítiš po dovolenke? Určite skvele. Mňa by taká dovolenka omladila o celé roky. Máš ty ale šťastie."
„Daj mi pokoj, cítim sa ako po 2 týždňoch nepretržitej práce."
„Ale, niekto si tam až priveľmi užíval, čo? Určite si celé dva týždne len flámoval. No tak, priznaj sa?! "
„Buď rád, že si tam nebol."

V.

„Prepáčte, kde nájdem doktora Browna?"
„Vy musíte byť ten jeho nový pacient..."
„Áno, to som ja, ale neviem kde je jeho pracovňa. Na Oddelení psychológie a duševného lekárstva som jeho dvere nenašiel. Mohli by ste mi, prosím, poradiť?"
„Pravdaže, pán doktor ordinuje doma. Nech sa páči, tu je jeho adresa."
„Ďakujem, dovidenia!"
„Nie je..."