...

Temná červeň v hlbinách, na dne duše spomienky hmlisté
a v srdci nejasný strach, pocit, že všetko stratené je v pripasti vekov,
tu zostal len rozviaty hviezdny prach...

V jedinom zrnku piesku však
leskne sa v celej svojej kráse novučičký svet
na počiatku vraj bolo Slovo, dnes ani myšlienky tu niet

V jaskyniach plazí sa ničota zabudnutia
brúsi si pazúry o kvapľe mútnych prianí
zvetraných dychom doby cynickej,
srdce kdesi zimným spánom spí....

Zostal len pocit, že niečoho je priveľa
a predsa tak zúfalo málo
pocit, že dušu takmer som si zabila,
že prstami šteklí ma večný spánok.

---