Je nieco idealne?

Tazko mi je pisat basne,

teraz, ked vidim sama seba na okraji breha,

dole vidim brala a netaha ma ziadna slava,

zoskocim alebo si nieco este vymyslim.

A niekto sa mi zda alebo je to len moja iluzia?

Ten niekto prikroci blizsie a povie mi, ze pisem hrozne basne.

O niekom, kto o to nikdy nestal,

sama by som mala vediet, ze to bola dimenzia.

A tak zdvihnem hlavu a pozriem sa mu priamo do oci

a svet sa mi hned zapaci.

Povie mi, ze tu bude stale

a prekoname vsetky zle chvile.

Ale aj tak zoskocim,

Preco? Lebo to znie idealne.