Uprostred zaniku

Iba raz v živote stretneš človeka,
on jediný je tvojmu srdcu milý,
medzi nimi láska ako potok preteká
tvoje prázdno nezaplní nik iný.

Medzi nami tieto prúdy silné boli,
žiaľ ,to tá diaľka ten tok oslabila.
Bez tvojej sily ma vsetko bolí,
a však ma tiež do veľkých múk ponorila.

K prasknutiu srdca ma tá sila tlačí,
tá bezmocnosť záchrany a neutralita,
to temno vôkol teba to už značí,
všetko krásne ďiaľka z našej mysle odpúta.

Spomienky na teba sú veľmi hlboko skryté,
nájsť ich môžeš iba ty, pri mne svojím bytím,
strácam tvoju vôňu aj črty v srdci vyryté,
tvoja láska mi utiekla, nikdy ju už nechytím.

Ďiaľka moje krásne sny zrúcala,
nikto mi nevie tak živé sny dať,
ty jediná si v nich dôležitú rolu hrala,
môj zmysel si musím opäť hľadať.

Tvoje srdce už mojím kľúčom neotvorím,
žiaľ mám čo robiť so svojim životom,
a budúcnosti bez teba sa veľmi bojím,
budúcnosť je premna veľkým šrotom..
......lepšie keď skončím s úbohym životom.

---