Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNič
05. 04. 2008
0
1
492
Autor
Atratum Somnium
To je pre mňa...
Tam sa môžem skryť
Kde nikto nevidí
Tam môžem so smútkom byť.
Tam, kde nikto nerieši
NIČ
Tam, kde nebolí
Prítomnosť chladného NIČ.
Všetci idú ďalej
Nezabudli ma viať??
Pôjdem pešo.
To sa nedá na ľahko brať...
Tam, kam dôjdem
Nebude už nič.
A keď sa objavím
Vytiahnu na mňa bič.
Nič sa nestalo
A ja neviem na ktorej strane som
Kto mi vysvetlí??
Ísť za svetlom, či blúdiť tmou??
Beznádej a nevedomosť
Tie náhle usadili sa tam,
Kde sa skrýva všetko alebo nič,
Kde jedno prázdne miesto ešte mám...
Ak nie hneď,
Potom zaplní sa burinou.
A ničota sa votrie do mysle
Keď budem opúšťať môj svet plný snov.
Len vietor sa preženie
Tým prázdnym miestom
A to bude bolieť...
Ako prechod osím hniezdom.
A bezduché NIČ
Stane sa mi spoločnosťou
Bude hriechom aj cnosťou
Moje NIČ...
...
Cítim, že sa blíži
Ostala som v tom možno sama
Ten, kto mi mal pomôcť
Nepovedal nič.
Zrazu sa odmlčal
Zanechal vo mne pochybnosti
Chcela som bojovať
Aj keď by to nebolo bez bolesti...
Zasiahlo to to miesto
Kde sa skrýva všetko alebo NIČ
Tá cesta už nejestvuje
Už sa tam nemôžem skryť.
Všetko je prázdne....
Tam sa môžem skryť
Kde nikto nevidí
Tam môžem so smútkom byť.
Tam, kde nikto nerieši
NIČ
Tam, kde nebolí
Prítomnosť chladného NIČ.
Všetci idú ďalej
Nezabudli ma viať??
Pôjdem pešo.
To sa nedá na ľahko brať...
Tam, kam dôjdem
Nebude už nič.
A keď sa objavím
Vytiahnu na mňa bič.
Nič sa nestalo
A ja neviem na ktorej strane som
Kto mi vysvetlí??
Ísť za svetlom, či blúdiť tmou??
Beznádej a nevedomosť
Tie náhle usadili sa tam,
Kde sa skrýva všetko alebo nič,
Kde jedno prázdne miesto ešte mám...
Ak nie hneď,
Potom zaplní sa burinou.
A ničota sa votrie do mysle
Keď budem opúšťať môj svet plný snov.
Len vietor sa preženie
Tým prázdnym miestom
A to bude bolieť...
Ako prechod osím hniezdom.
A bezduché NIČ
Stane sa mi spoločnosťou
Bude hriechom aj cnosťou
Moje NIČ...
...
Cítim, že sa blíži
Ostala som v tom možno sama
Ten, kto mi mal pomôcť
Nepovedal nič.
Zrazu sa odmlčal
Zanechal vo mne pochybnosti
Chcela som bojovať
Aj keď by to nebolo bez bolesti...
Zasiahlo to to miesto
Kde sa skrýva všetko alebo NIČ
Tá cesta už nejestvuje
Už sa tam nemôžem skryť.
Všetko je prázdne....