Bezkrídlá

Zrazu mi premokli krídla...
...slzami ľútosti,
že urazil ma človek drahý,
že surovo po mne pošliapal...
...bez milosti...
Tie zmoknuté krídla -
- tlačia ma k zemi...
...a život môj ranený,
plazí sa v prachu znechutený...
Vidím,jeho hnev väčší je, než sa zdal...
...najradšej celú do prázdna by ma rozmetal.
Otázka neľútostná stále sa do mysle mi vtíska:
"Je ešte niečo, čo možno zničiť?
Môžem mu vlastne slasť z pomsty dožičiť?
Alebo spolu s krídlami,
utonuli v slanej vode...
...láska aj s myšlienkami na neho?"
Však možno boli krídla zvodné
iba nedokonalé placebo?
Na nešťastia moje asi nieto lieku...
...priveľmi láska táto podobá sa hriechu...
Ja sa skutočne neodvažujem meniť jeho mienku...
...ale uznajte,
to, že niekto chrbticu rovnú má...
...ešte neznamená, že v nej má i miechu...

---