labutie

odpusť mi moje smútky
odpusť mi  moje nedopalky
z minulých životov
 
I.
som kokot a je mi to šumafuk
napísal som raz jednej slečne
a keď už som bol vo švungu
poslal som to aj jednemu týpkovi
písala som im nech mi nepíšu
a nech mi dajú pokoj
samozrejme vulgárnejšie

potreboval som vtedy pomoc
a navyše som cítil tlak pod pravou lopatkou
boli slabší ako ja

toto nie je ospravedlnenie
toto nie je nič čo by som ľutoval

ráno na zastávke
stále tým istým busom
tým istým smerom
zabúdam na to ako to bolo minuý rok
keď som nemusel....

park plný ľudí o rok starších

andrea tam bola tiež
sedeli sme na lavičke a rozprávali sme sa 10 malboriek
čo bolo viac ako za celých 5 rokov predtým
vravela mi o svojích problémoch
a ja som jej vravel o tých mojich

všetky moje smútky mali ženské mená
nič čo by as nedalo prepiť 3 pivami
aj ked stopy ostanú bla
nájdem si sedemnástku a vychovám si ju bla
bla bla

nebolo to ani z polovice tak zajímavé ako ona

chcel by som byť veverka a kukať ti do výstrihu
ha ha
samozrejme v duchu

videl som celkom jasne
že tá ženská za tými troma vrstvami mejkapu a prsiami
je predsa len niečo ako človek

potom som ju stretol už len asi tri krát

nechýba mi tak ako mi nechýbala ani predtým

rozlúčili sme sa a ja som odišiel domov
smutný ale nie zas tak príliš ako som bol smutný predtým

dnes som si na to spomenul
chytila ma nejaká prijebaná melanchólia

za deň som napísal asi 20 preškrtaných strán textu
v ktorých som sa ľutoval viac než je potrebné
ale nebola to samovražda

len tanec na vlastnom hrobe
nikdy som sa nezbláznil
aby som chcel zomrieť viac ako žiť