napíšem slová rovno do tvojich úst
nie ako minule keď nikto nechcel počuť prečo
minulosť nemôže byť skutočná len prsty a listy na stromoch
pamätám ako som skúšal no niekto stál v tvojej duši
bezprostredne potom ako farár povedal že toto je jeho telo a nikto
mu neveril
majú pravdu nasrať na ježiša a boha keď nechcú cítiť že to nie je o nich
veď sám mi raz povedal že ho nepochopili a predsa kráčali za ním ako otroci
neviem prečo nemám rád zrkadlo asi preto lebo sa v ňom nevidím
vyslovíš niekedy tie slová čo by som chcel počuť? krívam odkedy
ťa poznám no nechcem vrátiť čas vyzeráš akoby si to chcel no
smrť už nie je taká ako vtedy keď sme ju tvorili
z úcty k životu