Nevinné dievčatko

„Pamätáš sa ešte na svoju prvú lásku?“

Začudovane si sa mi zadíval do vlasov a po chvíľke premýšľania odvetil – „Keby sa dal vrátiť čas, želal by som si, aby si bola ty moja prvá a jediná.“

Zrazu som mala pocit, že v práci je na takéto reči málo času a priestoru.

„Pobozkaj ma!“ – dostal si akoby príkazom a v tvojich očiach som konečne videla hravosť a v nohaviciach pýchu.

A keď som ti rukou schádzala vždy nižšie, vôbec ti tento krát neprekážalo miesto nášho vyznávania si citov.

Ale len do chvíle, kým sme nepočuli sa niekoho blížiť.

Posadila som si ťa vedľa seba a hrala sa na nevinné dievčatko.

Prešlo niekoľko minút, ale pre mňa to bolo akoby hodín. Veď dávka bola tak blízko...

„Na pohár a bež na záchod!“

Na moje prekvapenie si poslušne vykonal a kým ja som sa opäť zažrala do práce, hrdinsky si pristúpil k môjmu stolu a bez slov mi podal na dne pokrytý pohár.

Viem, že si videl v tej chvíli v mojich očiach niečo, čomu sa vraví iskričky, ale ja som bez zaváhania odvetila – „Napi sa.“

A hoci to tento krát nebolo príkazom, ty si mi i tak vyhovel.

Ešte dlho som cítila po tvojom odchode v ústach tú najdokonalejšiu chuť.