Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seVolanie po slobode prejavu
Autor
Angwen Elentarien
Volanie po slobode prejavu
Už viem prečo vtáky nelietajú, keď zamrznuté visia na konároch
Už viem prečo kvety neodkvitnú v nedeľu
Už viem že jediný správny sen má Boh
Už viem že neviem nič
Keď v zápale vlastnej nemohúcnosti som zastal
Keď viera s neverou sa spriahla a nastal deň
Keď som pocítil tento záblesk v srdci
Dvadsaťšesť rokov som bol celkom spasený
Už viem že si malé deti musia zarábať na chlieb
Už viem že my sme na tom podstatne lepšie
Už viem že láska má význam len keď je opätovaná
A neslobodno sa pýtať prečo ľúbime
Už viem prečo vonku svieti slnko a bežný spisovateľ
Už nenapísal dlho dlho predlho ani jeden verš
Už viem že človečenstvo postupuje k indivíduu
A takéto reči materialista chváli
Už viem že v tomto svetadiele nie je miesto pre slepcov
Už viem prečo naše natiahnuté duše voňajú senom
Už viem že aj posledný môže byť prvým
Už viem...áno že neviem nič
Už viem že ráno prichádza po súmraku
Keď cez noc hviezdy vystrihol som z medúzy
Keď zašepkal som zdvorilostné áno
A zbohom... viem že som to nemal povedať
Už viem že všetky city skončia v jednej vode
Smradľavej stojatej ako ten život
Keď som jej povedal čo je pre mňa dôležité
Zistil som že mi jej povzbudenia chýbajú
Už viem že nie je jednoduché ľúbiť iba tak
Už viem že každý za všetkým niečo hľadá
A aby sa to tu trochu rýmovalo: hľadala ma, rada
Viem že toto vôbec nie je podstata veci
Keď som si vysníval svoj ideál krásy a tela
Povedal mi niekto že sa veľmi mýlim a spadol som na hubu
A roztiahnuté krídla som si založil do vrecka
Aby mi neprekážali a my hluchí stáli sme v rade na zmrzlinu
Aby som mohol raz povedať že som všetko vedel
A že som miloval jar lebo tam toto začína
A že som sa snažil otvoriť si prázdnu dlaň
A že som vedel že neviem nič
Stret a NIE
Som sa stretol s láskou a v sebe hrany na hranie
Neznámy pocit posledných ukradnutých snov
Neviem že v diaľke snívajú bavlnené sovy
Ten svet patrí katom pošlite ma spať
S neveľkým strachom a vreckami plnými zabudnutých
Škatuliek od kondómov a vzlietnutých spermií
Dúfal som zúfal som bol som
Tu niekde sa začal raj
V červenom tričku a pod tričkom nádej ľavákov
Zasnúbené kopce našej matky Zeme
She will be one...krásny svit polmesiaca
Nad zapadnutým mestom nevinnej istoty
Strácaš sa vo mne strácam sa v tebe a poznávam
Že áno tu na konci koľajníc rastie tráva
A som osamotená hviezda niekde na oblohe tvojho srdca
Už zhasnem lampu neboj sa
Vo všetko chcem vidieť iba kúsok radosti
Aj keď to nie vždy funguje niekedy plačem
Boli sme dvaja už sme 1, 5
Ta známka mladosti nesplnených snov
Vo výťahu sa nám zdalo že neviditeľnosť očí
Znamená prekročenie večnosti
Tvoje a moje áno také oddelené od seba
Nezabudni snívať nikdy na to nie je neskoro
Nebudem mlčať lebo nemôžem pozerať na skrvavené dlane
V tom kúsku môjho neznámeho sveta
Som ukázala celú seba nezahadzuj toto videnie
V tomto už nie je púšť ale zázrak života: budeš otcom
Pýtam sa či to urobíš či dokážeš sa zadĺžiť
A odísť so mnou pracovať na zákopoch Golgoty
Už nebudem žiť ako ja už nebudem žiť ako ty
Veď načo bodka čiarka otáznik...
Bola to zákruta keď som umrel na sklonku svojho života
V tom pozabudnutom kúte samoty som sa oddal láske
Ku smrti a životom som blúdil za predmetom nedostače
Bola to rana pod pás