Tanec nad priepastou

Zvábená sonetom dažďových kvapiek

flamenco na okraji priepasti tancujem

s Tvojimi rukami hlboko vo vlasoch

hrejú ma spomienky na dotyk Tvojich pier

hľadím do temných hĺbok horských plies

krv v ušiach spieva mi odvekú pieseň večnosti

zmorená duša klesá na dno šialenstva

nad priepasťou tancujúc v bezuzdnej radosti

Závoj času haliaci prázdnotu bezsenných nocí

Podhŕňa sa jemne snáď tisíci raz

Stojím pred Tvojim pohľadom s odvahou v srdci

A uprene hľadím do dávnych čias

Strieborný lúč usmiatej Luny

noc čo noc zažína mi hviezdy vo vlasoch

Darujem vetru popol snov z čiernej urny

už celú večnosť nenachádzam dosť slov

Čas letí vpred na krídlach noci

brieždenie na kusy trhá dúhový sen

Ponúkam bledú tvár lúčom slnka

S nádejou, že pocit mrazivej prázdnoty zaženiem

Budem Ti svetlom, chcem kráčať s Tebou večnosťou

na jazyku cítiť tú omamnú chuť dávnych snov

V každom údere ľadového srdca duní jedno z Tvojich mien

Nezáleží na tom,kým vlastne si, celou dušou Ťa chcem

Každý môj nádych je len ďalším zúfalým želaním

opojný pocit silnejší než chuť najlepších vín

neverím, že zavrieš oči a navždy zabudneš

že niť osudu znovu roztrhnúť nemôžeš

Jediný plameň, čo ešte vídať chcem

je v zábleskoch Tvojich úsmevov

Tak už vezmi ma prosím so sebou

Na cestu do krajiny bez tieňov

Nech naplní sa môj sen.....