Prvá kauzualita

Vyšla z kúpeľne a ľahla si na posteľ.

Máme ich tu tri... postele. Sme tu dve. Večer vždy hrávame asociačnú hru. Pravidlá sú jednoduché treba do troch sekúnd povedať slovo ktoré vás napadne pri počutí toho čo povedala ona. Je to ľahké, síce trochu podvádzam, vyšteknem vždy náhodne slovo, ani nepočúvam čo hovorí. Raz sa rozplakala, vraj podvádzam, musela som vysvetlovať... Aha, no a hráme o strednú posteľ, čo je medzi nami, že komu bude nasledujúci deň patriť. Ono je to skôr také psychické vlastníctvo či ako to povedať, vieme komu patrí a to je všetko.

No a keď si sadala na posteľ, povedala mi že sa jej páči vôňa môjho laku, na vlasy ako.

Ono čas, keď ste v jednej izbe, ubieha strašne pomaly, mám takú vlastnú teóriu, že čím niečo rozdelíme na viac častí tým dlhšie trvá prebiehanie. Ako sekundy tie sú najdlhšie, rýchlejšie ubiehajú minúty, hodiny, dni... no a roky to si ani neuvedomujem jeden za druhým idú.

Bol večer, ona už spala, išla som si nalakovať vlasy. Neviem prečo. Bola som v izbe a začala som rozstrekovať po nej lak, teda po izbe, potom aj po nej. Keď sa jej teda páči vôňa ako. Celú posteľ, vlasy aj nočnú košeľu mala od laku.

Sem tam môžeme vyjsť na vychádzku von. Nebola som ešte ani raz. Ale niekedy sa pozerám na tých dementov, čo sa producírujú po vonku. Teraz neni vonku nikto.

Zapaľujem si cigaretu, prepašoval mi ju sem bratranec. Prechádzam sa po izbe. Nejaké nutkanie ma láka k nej. Pozerám ako odfukuje. Na to som ešte zabudla, ako mi vadí jej dýchanie, keď spí je počuť pri nádychu ha ha ha a pri výdychu haaa. Neviete si predstaviť čo je to za trápenie. Doma som nedokázala zaspať ani pri hodinkách, vždy na noc som vyberala baterky. Pozerám na ňu a hodila som jej do postele cigaretu.

Diktafón sa vypol, pretože magnetofónová páska sa dostala na koniec.