Čím chceš byť?

                                                        Čím chceš byť?

V živote každého školáka príde chvíľa, keď sa budúcnosť, alebo triedna učiteľka Prísna, opýta „ čím chceš byť?“ . Mladý človek v tom možno ešte nemá celkom jasno, ale rôzne dôležité udalosti, ako napríklad pozeranie telky, ho navedú správnym smerom. Niekto si zoberie za vzor rodiča, niekto televízneho hrdinu a každá druhá baba, Naomi Cambell.
 Je to tak. Neviem prečo, ale skoro všetky spolužiačky chcú byť modelkami, dokonca aj Vilma Ohyzdná, ktorá takmer vyhrala konkurz do seriálu Škaredá Katka. To sa jej síce nepodarilo, ale v našich očiach je aj tak víťazka. Veď aj nedávno, keď noviny písali, že sa v našom meste pohybuje neznáma príšera a aj moja stará mama potvrdila, že to „pľuhavstvo“ videla, bola za tým Vilma. Rozhodla sa po večeroch behať kvôli postave a až keď ju zajalo špeciálne policajné komando, všetko sa vysvetlilo. Miestny športový klub „Tretra“ jej dokonca daroval pernamentku do fitnes centra, aby nestrašila po uliciach.
  To taká Klaudia Fešná má podľa všetkých šancu, že sa jej tento sen splní. Páči sa celej škole, ale asi najviac biológovi Mrázovi, ktorý nám v siedmom ročníku prezentoval na Klaudii, hlavné rozdiely medzi mužom a ženou. Budeme jej držať palce, aj keď by radšej držali všeličo iné.
Výnimkou v babskom kolektíve je len Soňa Obetavá. Tá sa pred všetkými pochválila, že chce byť ochranárkou zvierat. Najskôr sme si mysleli, že ju inšpiroval film Gorily v hmle, ale Jano Brčko, ktorý je ich sused, prišiel s inou teóriou. Vraj keď príde starý Obetávý po výplate z krčmy domov, tak jeho žena vždy vykrikuje: „Zas si ako doga, somár starý, zase si priniesol domov opicu!“ A tak si myslíme, že mu chce pomôcť.
  My chalani netúžime po predvádzacom móle a ani zvieratá nás veľmi nezaujímajú. Viac nás lákajú povolania hodné muža, v ktorých by sme mohli dokázať, že sú aj dôležitejšie veci ako šaty a šminky.
  Mikuláš Veslo chce byť námorníkom. Zlákalo ho volanie diaľok a tak sa poctivo pripravuje na toto náročné povolanie.  Na rameno si dal tajne vytetovať kotvu a v aktovke vždy nosí záchrannú vestu, spolu s knihou Robinson Crusoe. Sám si vymyslel prezývku Tsunami a vo walkmane neustále počúva šumenie morských vĺn. Jeho sestra nám prezradila, že keď sa doma kúpe, nasype si do vane aspoň kilo soli takže keď jeho mama varí, chodí si soľ požičať do susedov. Snáď mu to vyjde, keď prekoná poslednú prekážku a naučí sa plávať.
Jano Otruba má tiež blízko k vode a chce byť hasičom. Pôvodne chcel byť indiánskym náčelníkom, ale keď sa dozvedel, že indiáni už nelovia bizóny a nespávajú vo wigvamoch, vymenil čelenku a hračkársky tomahawk za odznak „Vzorný požiarnik“ z roku 1986.
Zapísal sa do oddielu dobrovoľných hasičov a povráva sa, že hasičskej prilbe aj spáva. V okolí mesta sa vraj pohybuje nebezpečný pyroman keď píšu v novinách o tom, kde zasahovali hasiči, Otrubovi  tajuplne zažiaria oči.
  Zaujímavé povolanie si vybral Rasťo Kotúč, ktorý sa túži stať filmovým hercom. Nám sa zdá na toto povolanie ako stvorený. Často krát som ho stretol v meste a ani som netušil, že je to on, kým sa mi neprihovoril. Rasťo skúša rôzne prevleky a prácu s hlasom, takže tí čo ho nepoznajú mu vždy naletia. Nedávno som šiel s otcom autom cez námestie a za križovatkou nás zastavil policajt. Vytkol otcovi že nemá zapnutý bezpečnostný pás a povedal vraj sa to nabudúce nezaobíde bez pokuty. Zdal sa mi nejaký povedomý a keď na mňa žmurkol spoza nalepených fúzov, pochopil som - Kotúč.  Minule si zas Fešná zlomila nohu, ale už po týždni priklusala do školy, čo nás všetkých veľmi prekvapilo. Biológ Mráz sa potešil, opýtal sa či už je zdravá a pohľadom premeral jej nohy v krátkej sukni. Po hodine sa Fešná zmenila na Kotúča, ktorý si stiahol parochňu a povedal, že ho to už nebaví, lebo ho tlačia sestrine topánky. Kotúč vie aj skvelo napodobňovať hlasy, takže keď sa za telocvičňou ozve: „Chlapci, neničte si zdravie, dajte sem žiacke knižky!“ , nastane poplach. Naše dopoly vyfajčené cigarety miznú pod topánkami, vo vreckách a Jožo Solivajs sa minule tak zľakol, že ju prehltol. To sa už za rohom škeril Rasťo Kotúč, na miesto očakávaného riaditeľa. Isto to dotiahne ďaleko.
 Ja som stále nerozhodný. Najprv som chcel byť smetiarom, lebo na smetisku a dá všeličo nájsť. Potom ma to ťahalo k vojakom, ale pochopil som, že s mojimi okuliarmi, ktoré spolužiaci volajú popolníky asi neuspejem. Ešte minulý týždeň som si myslel, že budem doktorom, ale toto povolanie zrejme nebude pre mňa to pravé. Keď som sa totiž predvčerom porezal na nožíku nazývanom „rybka“ , nezvládol som to. Pri pohľade na krv som sa zviezol na zem a sused ma na záhrade hodinu oblieval vodou, kým som sa prebral.      Momentálne sa mi zdá celkom zaujímavé povolanie politik. Dobre zarobí, chodí pekne oblečený a občas sa šuchne do vrecka nejaký úplatok. Ešte jedna vec ma tomto povolaní veľmi láka. V parlamente majú totiž v lete prázdniny.