mimosa

nechcelo by sa mi to po sebe čítať

jeseň

a plieseň na rukách

čo v nich srdce neviditeľné

a krv schováva svoju tvár

v hmle som skryla

ruky do vreciek

a všetko čo by si potom mohol použiť

proti mne

 na spiatočnej ceste

slovo preč je už v topánkach

jeseň

ale krásny horizont

a krokodílie mraky

predbiehajú zajtrajšie krokodílie slzy

vanilka ma pohltila

v prvom vlastnoručne ubalenom jointe

s dušou so slnkom v pozadí

v hline nohy praskli

a oni pohľadmi zasadili strom

aj decká šli domov so šarkanom

lebo nefúka

a ja tým pádom nepoznám odpoveď

na to nemé ticho

 

---