Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePre ňu...
Výběr: Print
21. 10. 2008
10
17
3216
Na odmastený hárok
internetového papieru
o veľkostí
zapaľkovej krabičky
bez adresy a bez mena
úplne inkognito.
Píšem Ti list,
aj keď Ťa nepoznám
a Ty si nikdy
nevidela mňa
a predsa Ti píšem
naplnený citom.
A možno niekto,
kto nás nepozná
bude uvažovať,
ako znudený filozóf,
ako pokazené rádio
nad tým,
čo mu žily netrhá.
Nad oným
odmasteným hárkom,
nad mojím
vyznaním pre Teba,
ale čo nás po ňom,
nech si trebars
celý život
láme
s fajkou v ruke
svojú z hlavy
šedinu.
Hlavne,
že opäť je ráno,
že dneská nefúka
a ty nemáš hľavy bôľ.
Píšem Ti,
tak ako chcel som,
možno už včera,
a možno ešte pred mesiacom,
len akosi nedodali
klávesy,
tak preto tak neskoro - prepáč!
A možno ani nie je dôležité,
či dneska,
či včera,
a či pred mesiacom,
hlavne, že píšem,
a že vieme - my dvaja
o čom sú tie slová
jednoznačne ukryté
v medziradkovej psychológii
oného odmasteného hárku
internetového odo mňa,
pre Teba - papiera.
V peeskových sférach
v úplnom závere
vystužené dvojitými písmenami
píšem stroho !
Všetko dobré,
hľavne zdvravia,
a jedný kľúče.
A potom, možno o mesiac,
možno o tyždeň,
pod naším javorom.
Však zavolaj
stále som - Tu,
iba pre Teba.
17 názorů
sestricka.slunicko1
22. 10. 2008
však uvidíme :o)), ale aj keb nie, napísal si to veľmi pekne a to je doležité!
Johann Wolfgang Mária Amadovič
22. 10. 2008
šepkanie je s čertom, to nemožem, isto budeš vedet, ktorá :o))
samozrejme, možem se mýliť, ale nestáva sa to často :é))