Tajomstvá ľadových ruží

Všetky kvety odkvitli

A zem ostala tmavá a pustá

Len krehké ľadové ruže

Sa mrazivo usmievajú

Zo svojich krištáľových palácov

A lákajú ma k sebe

Bližšie a ešte bližšie...

Až nakoniec

Uväznená medzi krištáľovými stenami

Uvidím cez ne všetko

Utrpenie a biedu sveta

Ľudí ktorí sa zožierajú

Vlastnou samotou a nevedia

Že niekde tu, niekde blízko

Na tomto sivom svete

Niekto sníva práve o nich

A potom obrátim svoj zrak

Naspäť k ľadovým ružiam

A ich mrazivý úsmev mi prezradí

Že krištáľové steny nie sú okná

Ukazujúce svet

Ale zrkadlá

Zrkadlá mojej duše.