Dávno

Som nevravel dávno, som nešepkal a možno, že už ani nepoznám tie slová, ktoré učili nás. Cez prestávky, v školách, v práci, v električke! A dnes, keď by znovu bolo treba, len dychtivo lapám, ako neskúsený, ako panic, ktorý vyšiel, vypustený z okov do šíreho sveta. Dávno......! Pozerám v kalendári zavesenom nad perinou v spiatočnom tempe obraciam stránky v nádeji, že zistím, kedy to bolo, a komu vlastne ! Prázdno......! Žiadne mena, adresy, len biely papier a modré čiary oddeľujúce jednotlivé dni, hodiny a mesiace. A ty stojíš - ešte stále, v poloprázdnej predsieni môjho bytu a dúfaš, že aj napriek tým dňom, hodinám a mesiacom v zavesenom kalendári, že predsa si spomeniem na slová, zo školských lavíc, z práce, z električky, že chytím Ťa za snehovobielú ruku - od zimy, že bozkám Ťa - pekne, na ústa pustím Mozarta a zvediem Ťa - do raja !

---