Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seŠľapka
08. 11. 2008
2
3
1276
Autor
Hydron
Jana bola šľapka. Každú noc stála pri ceste. Promenádovala sa ako modelka na móle, no miesto krásnych šiat predvádzala svoj veľký zadok a ovisnuté kozy. Špúlila nevkusne na ružovo namaľované pery a v ruke držala cigaretu ako ozajstná dáma.
„Ešte si stále na ulici, Janka?“ oslovila ju bývalá kurva Erika.
„ Musím sa predsa starať o rodinu!“ vravela Jana dôležito. Ako vždy to hrala na rodinu, ale pravda bola taká, že jej nevoňala žiadna práca. Bola typický sociálny živel. V pätnástich utiekla z domu a začala žiť s tridsaťročným chlapom. V šestnástich už bola tehotná a napokon porodila dcéru. Keď mala dcéra tri roky, prichytil ju priateľ v posteli s iným chlapom a vyhodil ju aj s dcérou na ulicu. Vlastne to nebola jeho dcéra. Nasťahovala sa k feťákovi Zikovi.
Ziko bol živel ako ona, no bol medzi nimi jeden podstatný rozdiel, on mal totiž styky a peniaze. Bol drogový díler. Najprv predával marišku deckám pri škole, v baroch či na diskotékach. Neskôr sa z neho stal hlavný díler pre celú oblasť. Na ulici mal päť svojich predavačom a on sa staral iba o dovoz a o to aby bussines správne fungoval. Vtedy stretol Janu. Páčila sa mu žila naplno, bola taká odviazaná bezstarostná, akoby ani nemala nijaké záväzky. Vzal ju k sebe. Bolo im dobre vychutnávali si sexuálne radovánky, utopený v drogovom opare. Z Jany sa stal závislák. Najprv len húlila trávu a neskôr prešla na hašiš. Všetko bolo ako vo sne obaja boli stále zdrogovaný, už nevedeli čo je realita a čo sen, až do chvíle kým neurobili policajti záťah. Na ulici zobrali všetkých Zikových dílerov a začali ísť po ňom.
Dostal echo od známeho a tak rýchlo zmizol z mesta. Jana aj s dcérou ho nasledovali. To už mala malá Janka šesť rokov a začínala chodiť do školy. V cudzom meste Zikov prameň nadobro vyschol. Nemali prachy a začali na neho a na Janu doliehať abstinenčné príznaky. Keď nemal drogu bol agresívny začal Janu mlátiť. Chodila dobitá, po celom tele mala modriny, no prestala cítiť bolesť. Drogy jej úplne otupili zmysli. Napokon ju Ziko prinútil šliapať. Robila to za pár korún, bolo jej jedno potrebovala aspoň niečo na prežitie. Malá Janka to mala v škole ťažké. Bola však nadané dieťa a napriek tomu, že sa jej matka nevenovala bez problémov zvládala školské povinnosti . Situácia sa začala zhoršovať, keď sa Jane nedarilo vyšliapať dostatok peňazí. Janka mala dvanásť, keď ju Ziko prinútil ísť z matkou šliapať. Bola v šoku keď prišla na to hrozné miesto. Dlhá, tmavá cesta pri ktorej postávala niekoľko ľahko odetých žien pôsobilo hrôzostrašne. Bolo to ako čierna diera pohlcujúca ľudí. V nej postupne mizli všetky šľapky. Nasadali do prichádzajúcich áut ktoré ich viezli priamo do pekiel. Zostali tam len oni dve, matka s dcérou.
Vtedy práve zastalo auto, v ňom sedel starší elegantný pán. Jana sa mu hneď prihovorila a dohodli si podmienky a cenu.
„Daj na seba pozor Janka, musím ísť pracovať!“ lúčila sa z dcérou.
„Mami prosím ťa nechoď, nenechávaj ma tu samu prosím!“ kričala zúfalo Janka.
„To je tvoja dcéra?“ spýtal sa muž z auta.
Jana prikývla. „ V tom prípade, našu dohodu ruším, vypadni z auta a staraj sa o decko!“ rozkázal jej.
„Prosím, nevyhadzujte ma potrebujem tie peniaze, inak sme obe na ulici!“ naliehala.
„Tu máš prachy a vypadni!“ hodil jej do rúk dohodnuté prachy.
„Ďakujem, veľmi pekne!“ zobrala peniaze a vystúpila z auta.
Vtedy sa rozhodla, utečie od Zika, nedovolí aby jej dcéra zažila to isté peklo ako ona. Zobrala Janku a utiekli do rodného mesta.
Chcela sa vrátiť k rodičom, no vyhodili ju spred prahu, nechceli s ňou mať nič spoločné. Musela začať znovu šliapať. Na ulici stretla jednu prostitútku, ktorá jej dohodila nový kšeft. Vravela tomu spoločníčka. Bolo to vlastne to isté ako šľapka, len v luxusnejšom prevedení. Žila v lacnej ubytovni no hlavne, že mali strechu nad hlavou. Janka začala chodiť znova do školy. Mala už pätnásť a zobrali ju na gymnázium. Patrila medzi najlepších študentov. Bola však trocha uzavretá, nekomunikatívna a bez priateľov.
Po roku Jana náhle ochorela. Bola slabá a trpela častými závratmi. Prestala robiť spoločníčku, len doma polihovala a život jej pomaly unikal. Janka sa veľmi trápila. Lekári jej napokon diagnostikovali tretie štádium syfilisu. Dávali je len niekoľko mesiacov života. Umierala, strácala sa Janke priamo pred očami. Tá svoju matku napriek všetkému zlému milovala, no život ju naučil byť tvrdou . Navonok vyzerala normálne, ale vo vnútri sa skrývalo malé ustráchané dieťa. O pol roka Jana zomrela.
Janka sa vykašľala na školu a hrdo si obula matkine topánky ...
„Ešte si stále na ulici, Janka?“ oslovila ju bývalá kurva Erika.
„ Musím sa predsa starať o rodinu!“ vravela Jana dôležito. Ako vždy to hrala na rodinu, ale pravda bola taká, že jej nevoňala žiadna práca. Bola typický sociálny živel. V pätnástich utiekla z domu a začala žiť s tridsaťročným chlapom. V šestnástich už bola tehotná a napokon porodila dcéru. Keď mala dcéra tri roky, prichytil ju priateľ v posteli s iným chlapom a vyhodil ju aj s dcérou na ulicu. Vlastne to nebola jeho dcéra. Nasťahovala sa k feťákovi Zikovi.
Ziko bol živel ako ona, no bol medzi nimi jeden podstatný rozdiel, on mal totiž styky a peniaze. Bol drogový díler. Najprv predával marišku deckám pri škole, v baroch či na diskotékach. Neskôr sa z neho stal hlavný díler pre celú oblasť. Na ulici mal päť svojich predavačom a on sa staral iba o dovoz a o to aby bussines správne fungoval. Vtedy stretol Janu. Páčila sa mu žila naplno, bola taká odviazaná bezstarostná, akoby ani nemala nijaké záväzky. Vzal ju k sebe. Bolo im dobre vychutnávali si sexuálne radovánky, utopený v drogovom opare. Z Jany sa stal závislák. Najprv len húlila trávu a neskôr prešla na hašiš. Všetko bolo ako vo sne obaja boli stále zdrogovaný, už nevedeli čo je realita a čo sen, až do chvíle kým neurobili policajti záťah. Na ulici zobrali všetkých Zikových dílerov a začali ísť po ňom.
Dostal echo od známeho a tak rýchlo zmizol z mesta. Jana aj s dcérou ho nasledovali. To už mala malá Janka šesť rokov a začínala chodiť do školy. V cudzom meste Zikov prameň nadobro vyschol. Nemali prachy a začali na neho a na Janu doliehať abstinenčné príznaky. Keď nemal drogu bol agresívny začal Janu mlátiť. Chodila dobitá, po celom tele mala modriny, no prestala cítiť bolesť. Drogy jej úplne otupili zmysli. Napokon ju Ziko prinútil šliapať. Robila to za pár korún, bolo jej jedno potrebovala aspoň niečo na prežitie. Malá Janka to mala v škole ťažké. Bola však nadané dieťa a napriek tomu, že sa jej matka nevenovala bez problémov zvládala školské povinnosti . Situácia sa začala zhoršovať, keď sa Jane nedarilo vyšliapať dostatok peňazí. Janka mala dvanásť, keď ju Ziko prinútil ísť z matkou šliapať. Bola v šoku keď prišla na to hrozné miesto. Dlhá, tmavá cesta pri ktorej postávala niekoľko ľahko odetých žien pôsobilo hrôzostrašne. Bolo to ako čierna diera pohlcujúca ľudí. V nej postupne mizli všetky šľapky. Nasadali do prichádzajúcich áut ktoré ich viezli priamo do pekiel. Zostali tam len oni dve, matka s dcérou.
Vtedy práve zastalo auto, v ňom sedel starší elegantný pán. Jana sa mu hneď prihovorila a dohodli si podmienky a cenu.
„Daj na seba pozor Janka, musím ísť pracovať!“ lúčila sa z dcérou.
„Mami prosím ťa nechoď, nenechávaj ma tu samu prosím!“ kričala zúfalo Janka.
„To je tvoja dcéra?“ spýtal sa muž z auta.
Jana prikývla. „ V tom prípade, našu dohodu ruším, vypadni z auta a staraj sa o decko!“ rozkázal jej.
„Prosím, nevyhadzujte ma potrebujem tie peniaze, inak sme obe na ulici!“ naliehala.
„Tu máš prachy a vypadni!“ hodil jej do rúk dohodnuté prachy.
„Ďakujem, veľmi pekne!“ zobrala peniaze a vystúpila z auta.
Vtedy sa rozhodla, utečie od Zika, nedovolí aby jej dcéra zažila to isté peklo ako ona. Zobrala Janku a utiekli do rodného mesta.
Chcela sa vrátiť k rodičom, no vyhodili ju spred prahu, nechceli s ňou mať nič spoločné. Musela začať znovu šliapať. Na ulici stretla jednu prostitútku, ktorá jej dohodila nový kšeft. Vravela tomu spoločníčka. Bolo to vlastne to isté ako šľapka, len v luxusnejšom prevedení. Žila v lacnej ubytovni no hlavne, že mali strechu nad hlavou. Janka začala chodiť znova do školy. Mala už pätnásť a zobrali ju na gymnázium. Patrila medzi najlepších študentov. Bola však trocha uzavretá, nekomunikatívna a bez priateľov.
Po roku Jana náhle ochorela. Bola slabá a trpela častými závratmi. Prestala robiť spoločníčku, len doma polihovala a život jej pomaly unikal. Janka sa veľmi trápila. Lekári jej napokon diagnostikovali tretie štádium syfilisu. Dávali je len niekoľko mesiacov života. Umierala, strácala sa Janke priamo pred očami. Tá svoju matku napriek všetkému zlému milovala, no život ju naučil byť tvrdou . Navonok vyzerala normálne, ale vo vnútri sa skrývalo malé ustráchané dieťa. O pol roka Jana zomrela.
Janka sa vykašľala na školu a hrdo si obula matkine topánky ...
3 názory
Je sice fajn, že to, čím by Zola zabral 600 stran, zvládneš odvykládat v pár odstavcích, ale kvalita trpí. V současné podobě mi to přijde jen o trochu víc než strukturovaný životopis. Pohříchu natoli archetypální, až ti ho přestávám věřit.
je to moc dobré! Nějak mi sedíš. Přečteš si prosím i nějakou z mých povídek? Zajímal by mne tvůj názor