Slabost v oltari dobrej vecere

Ach ta jemna vona. A ta nezna vec..Moj prah sa dviha a hori tavna pec. Ja som ty a ty si ja. V oblaku pary sa laska tavi a pot do siat vpija. Som tvoj ...ooo ako chcem byt tvoj a iba tvoj,a aby si ty bola moja za to obetujem seba,somara i vola!

Mam ticho.
Evidentne ticho!
Moj ukazovak na nohe sa tyci ponad palec...malec.
Vona cesnaku teraz tak vzdialena mi dviha hladinu slin v ustach.
Ziadny smad,po piatich pivach je tu len hlad.
Jedol by som. I ked vona ,ta jemna vona opraneho pradla mi navzy pripominajuca zensky povab,sa mi brebija do (po) vedomia.
Som sklamany? A ci som len dalsi z tych co nikdy neboli myslienkou schopny uchytit lasku?
Som dalsi zo sedeho davu,z tych co len zasycuju potreby hladneho ticha?
Tazky povzdych na rozlucku s dnom ktory spocival v nicote a prazdnote mojej existencie..
Vraj hospodarska kriza ,nam vnucuju pojem,tak isto ako terorizmus sa nam do duse pod natlakom vryl!
Hyjeny urcuju bytie a bytie urcuje hyjenam vit!
Sme smadny a hladny,ako nas priroda stvorila.
Dokaze moja laska pokolit historiu,skrotit ''krokodila"?
Sme sami? Ci som tu sam? Poznam teba,no nikoho nepoznam.A ty to vies!
Vies ze strateny som,vies ako ubohy som a aj tak zo mna krala spravis,vzdy ked si zo seba zlavis.
Ja vedel by som pisat svoju prostoreku esej naveky,no cas a ani svet mi nedava na nu naroky..
Sme tu len ja a ja aj tak sa vraj stratime.
Dvaja zubozeny na seba ziarlime.
Kto nechape ,nechape a kto neciti neciti. A v tom o com pisem si nik iny nevidi...na psty,na ruky,na obraz,na zvuky.
Ako len moc mi chyba to co som nikdy nemal a asi ani mat nebudem. Pretoze svet je ludsva koliska a cloveka záhubeň.
SOM SI     SOM SAM

---