tri promile pred big bangom

Sú tri štyridsať

ráno

 tak trochu koketujem

s prvým šľukom

rozpravujem so snami

meditujem

 s hmlou

jej nevyspytateľnými oknami

a z kraja cesty

rúti sa smrť

príliš rýchla bohužiaľ

aby som ju dokázal potknúť o sako

a debetne ju pobozkať

naposledy

v oknách tak nekonečne dokorán

z odkvapov  

vysia zvyšky našich orgánov

vždy som si totiž navrával

že keď príde Ježiš

spasiť svet

zadebním sa v dome

a keď príde

kopnem ho do hlavy

a preto

sa celý život skrývam

a susedov zdravím iba z núdze

aby som ho náhodou nestretol medzi vami

a neurobil nejakú hlúposť…