IBA

Iba hľadám ten dávno stratený pocit,

 večného napätia, túžby a nepokoja.

Stratil sa a odvtedy iba som,

no zabudol som žiť.

Rozplývam sa iba vo všednosti dní,

jeden ako druhý,

plynú iba a už nenosia svetlo

a potešenie.

Rána sú šedivé

a noci tmavé

a v duši iba smútok,

nad tým čo vymizlo.

Túžim iba po troche tepla

čo rozpustí ľad,

ktorý mi dávaš pocítiť,

odvtedy čo si ma prestala milovať.

Tie iskry v očiach čo si mala – vymizli.

Ten hlad po mojich bozkoch, objatiach...

kedy strácali sme sa v sebe,

Ty vo mne a ja v Tebe.

Kde je tá sila citu,

 keď  vieme a cítime,

že sa navzájom ľúbime.

A môžem sa pýtať snáď tisíckrát,

kto je na vine ?

Kto koho prestal milovať ?

To nevie sa,

sme v tom nevinne.