Úschovňa zavadzadiel

Úschovňa zavadzadiel

  Odpľutý pohŕdavým okom, ktoré sa navrchu tela vrcholne nudí, štuchol jej lakťom do ramena. Vyplazil okolo nej prst, jak vyhladnutá žaba jazyk, určiac jej smer a prisal päť prísaviek do kožucha natrieskaného pretučnelého pleca. Trasľavú ju mimovoľne sáče dolu schodmi.

  Zelené a žlté plagáty, čo hrdzavejúcimi pripínačkami rozožierali nedávno čerstvo namorený rustikál dverí, do živice, mrdli vzduchom sa vzdúvajúcim bruchom na prichádzajúcich. Sú tam nové, majú to na saláme a na reklamných šáločkách s nápisom Domček čaju.

  V pásikavej veste rákosia, pokorného služobníctva, ukláňajú sa schody dvojici do pár metrovej hĺbky, utopenej v potuchnutej, omamnými tyčinkami nafetovanej tme. Leží tam vyvalená, ukolísaná monotónnou hudbou neznámeho strunového nástroja. Ten dobiedza, obťažuje spiacu i živých. Artefakt. Dvere zívli, myknúc mosadzným nosom a zamreli.

  Má jej vysvetliť, kam a prečo ju ťahá ?

  Je to ťava. Tučná, ploská...

  Na kovovom podpätku, čo jej nevydrží ani dva týždne, a za ktorý vyvalil deväťdesiat korún, sa zviezla na druhý schod. Kvílivý ston gumolinu vpil mu prísavky hlbšie do chlpov umelého bobra. Nezabohoval, lebo videl silne nakrémované stehno bez chlpov, ako pred hodinou vyliezalo z vane.

  Všetky sa krémujú na koberčeku pred vaňou. Ona sedí na štupli, s rukou medzi nohami, s fučaním na hánkach dvíha ťažké telo a po litri dáva vode veľkodušne amnestiu. Kopou sajrajtu prevoňaná, dobrú hodinu utláčaná tekutina, uteká kade ľahšie, oblizujúc strije, úzkym otvorom pod zadkom. Na červenom rozhorúčenom tele navierajú zimomriavky, pohnojené čerstvým potom. Hľadajú si miesto medzi zastávkami zabudnutej vody. Zostáva sedieť v tom. Tam. Na riti bude mať pečiatku odtokovej rúry. Ťava. Mieša všetky tekutiny s pol litrom stuchnutého mlieka ..., čo jej pred dvomi rokmi nanútila kamoška potom, ako jej vyspievala, že túto kozmetiku neznáša. Biely, vodnatý maglajz odmieta vsiaknuť jej do tela.

  V tme cíti puch, ktorý sa s ňou nasilu zrazil a myslí na prirodzenie. Umelý bobor šteklí na dlani.

  Naučila sa už neotvárať pery pri dýchaní. Dýcha iba nosom. Niekto ju nabláznil, že to tak nepočuť. Parná lokomotíva opúšťa perón. Schod po schode.

  Tuší, že sa otapetovala úsmevom. Zovretými, zavretými perami.

  Na jednotke ho dráždi jej kaz. Vie to. Neúnosne kňučala rozplazená po zubárskom kresle a bránila sa istotne slzami. Všetkým v čakárni chcel dopodrobna povysvetľovať, že to upišťané megero k nemu ani omylom nepatrí.

  Odvažuje sa iba šermovať čeľusťami. Bude im z toho jasné, že nie je jej doprovod.

  Je tu sám so sebou.

  Nikto mu nevenuje pozornosť.

  Imitácia japonského lampiónu jej chrstla žltkasté svetlo priamo do čerstvo otapetovaného anfasu. Len na chvíľu. Figu. Zastala, opaľuje sa v ňom. Páperové chĺpky na lícach pobodkovala ozvena nevydareného čierneho kaligramu z odrazu.

  Závidí. Nikdy nemala uhry. Mastný ksicht a žiadne uhry. Ani symbolicky. Kaligram ukazuje tvár, akú chce vidieť.

  Ona si potrpí na vlasy. On si potrpí, aby si potrpela na vlasy. Vidí ju v odraze vitríny so suvenírmi. Umenie a gýč, prírodné a umelé na jednej, bodovou neónkou osvetlenej kope za sklom i pred ním. Zmaľovaný bobor má natočenú, do vysoka vytiahnutú živú bordovú čapicu. Nabulíkaný syndróm zoštíhľovacieho manévru.

  Jasné. Stojí pred vitrínou a sleduje sa. Make-up, indický slon, 79sk, make-up, účes, šaty, zelený čaj s koreňom žen-šenu, 59sk, make-up...

 Postrčí ju úsmev tmavej, serióznej predavačky.

 Kovový opätok klop. Kovový opätok buch. Stoja na koberci.

 Nechá ju obzerať si čačky, bižutériu, šatky, všetko, na čo dosiahne jej krátkozraké oko. Určite chce vidieť aj esencie a čaje nastúpené za pultom v regálových kasárňach tmavej serióznej predavačky, ale hanbí sa otvoriť ústa. Aspoň neotravuje. Aj tak jej nič nekúpi. Nechá ju zízať a nudí sa.

  Skôr vidí, ako počuje, čo mu odkázala tmavá, seriózna predavačka na nemé gesto, či je jednotka pri kuchyni voľná.

  Hlbokým, jednoznačne nervóznym nádychom, s očami vystrelenými k olupujúcemu sa plafónu, súri bobríka k pohybu. Bobrík je rozumný, chápe pánička.

  Baví sa jej neistotou, že nevie, čo tu chcú. Tuší ?

  Úškrnom, takmer násilným, salutuje okolo seba pochodujúcemu naivnému sklamaniu. Pustilo sa neznámou chodbičkou, sledujúc kmit jeho smerovky, dobre oholenej brady. Mátožne, sklesnuto, teraz s neživým povlakom naneseným cez tvár.

 Jednotku okupuje poloplešatý mladík, hlava na rolákovo-čiernej hrudi, palec o palec, každý prst o prst, v lokalite slabín. Medzi decentne špinavými ponožkami tróni stolček na krpatých nožičkách a vychladnutá miniatúrna konvica čaju.

  Chápe, že je treba sa vyzuť a na pódiu sa primerane dôstojne uvelebiť v splasknutých, vysedených vankúšoch. Neprekvapuje ho, že chápe.

  Teší sa. Keď ona vystúpi, strašne to zapraská. Zapraskalo. Myklo ňou. Napadá ju tradične debilná ospravedlnenka :

-         Uteká mi očko na pančuškách.

-         Nevadí, tam príde kredenc.

  Zahanbene sa vybielila. Iné červenejú, ona sa vyškerí jak čerstvo olúpaný arašid.

  Trpí ju. Pestovanými rukami dôsledne prevracia ponuku dňa. Žuje každú cenovku. Sedemdesiat prežutí a ešte ide „čajový maškrtník“. Rozšírili ponuku. Žuje. Nenormálne pomaly žuje. Doma žuje šľahačku aj džús. Perou kontroluje peru a gúľa očami. Dogúľa, keď prežrie sústo.

  Strih. Stopne video a ide na vecko. Klapka.

  Play. Žuje. Tipuje, v rukách starý lístok z autobusu, ktorý čaj si dá. Prehráva. Nenápadne súka nadrobno zrulovaný lístok do medzierky v popraskanom rákose na sokli.

  Poloplešatý mladík kúpil vonnú tyčinku a zaplavuje jednotku.

  Sleduje, ako myká nozdrou. Vie to ľavou. Amatérka.

  Dvaja sedia nad čajom. Poloplešatý to vzdal, ňuchajú pach, ktorým zaplatil, keď jeho čaj odmietli znovu preliať vodou za desať korún, hromadia v nádobách tiel otázniky.

  Siesta.

  Parafráza na indickú hudbu, v kuchynke tečúca voda, umývaný riad, tmavá, seriózna predavačka, miniatúrne šáločky, konvičky a digestor.

  Embargo.

  S premedovaným vanilkovým čajom sa vyparuje pech.  Dnes ako zajtra.

  Ona to nechápe.  Dnes ani zajtra.

  On je flegmoš. Dnes aj zajtra.