Áno, Rex. I ja...

 

Áno, Rex. I  ja...

 

- Som zvedavá, ako budeš po pôrode vyzerať ty !

Vychrstla jedovatú slinu smerom k sestre.

Sestrina ruka klesá zmätená dolu, palec ešte vždy drží číslicu 90 na zožltnutom krajčírskom metri.

Išlo iba o hlúpu materskú podprsenku. A hlúpu poznámku.

- Veď máš miery ako modelka. 90 cez prsia, no, super.

„ Som zvedavá, ako budeš po pôrode vyzerať ty !“

 

Studené ruky nervózne zhŕňajú bavlnenú košeľu. S ochkaním obchádzajú precitlivené bradavky, priesvitným, žltkavým mokom naliatych prsníkov. Nenamaľované oči uhýbajú. Pery zašité bezmocným hnevom. Cez tvár jej padá prameň vlasov.

Pri posteli mlčíme.

 

Boh teda musí mať prosociálne cítenie, keď týmto ženám dáva mlieko, tým však popiera svoju spravodlivosť. Moju predstavu o jeho spravodlivosti...

Mlieko. Mlieka toľko, že ho chcú po 80 korún odkupovať. V úhľadných sklenených fľaškách, vždy po dve malému a dve iným detičkám. Uložené v chladničke, dlhé dni po pôrode.

 

- Ale ju dnes ráno odviezli do Antolskej. Bolo to akútne, plod sa prestal vyvíjať.

Nezúčastnene odrapkáva polovica sestričky prestrčená cez škáru ťažkých, starodávnych dvier.

Zháči sa. Dodáva.

- Veď to už začína 29 týždeň.

Tridsiaty štvrtý, dvestosedemdesiatydruhý...nie, ešte nie...ešte nie je čas...

Stará a mladá žena mlčia.

Sadajú do auta.

Hľadať Antolskú.

 

Z rozďavených kovových zasúvačiek výťahu trčí sanitárov zadok. Celý sanitár. Kus vozíka. Celý vozík. Jej tvár.

Oči otvorené. Privyká prebudeniu. Pozerá z nich strach. Keby aspoň pocit viny. Nie. Prebúdza sa len strach.

Anestetikum odumiera.

Do údov sa vracia cit.

Do hlavy myšlienky.

Otázka.

Strach.

 

- Teraz bude mať zimnicu. Piť ale nesmie. Iba, keď tak jej zvlhčujte pery. Vnuka máte o poschodie nižšie.

Žiadne emócie v hlase. Informácie. Informácie...

 

- Asi ako pivová fľaša... Viezli ho okolo, keď ste boli hore v izbe.

Sedím rozvalený na úzkej nemocničnej lavičke, s rukami prekríženými na obľúbenom červenom tričku nad vydúvajúcim sa bruchom.

Nemyslím to v zlom.

Čudujem sa, že mama neplače.

 

- Videla som ho. Dýcha sám... Tie najmenšie ponožky má v polovici stehien. Stehienok... A plienku pod pazuchou...Sladučký...nie, vôbec nie je červený, ani vráskavý. Po cisárskom nebývajú. Kilo štyridsať dva.

---