Posttraumatic stress disorder

osobnosť sa tvári ako pretrvávanie
aby opozdil vykonávanie nevyhnutného /nikdy

nikdy to neurobím

jeden: spánkom prisunuté úvahy
dva: neurčitosť /*
jeden: snaha o pochopenie, uvedomenie
jeden: neustála činnosť, podmienky
jeden: dva

„Koľko rôznych možností sa dá narátať?"
„Neviem. Zdá sa byť iba jedna."
„Týmto všetkým sa už raz prešlo. Vo všetkých obdobiach."
„Všetko je o bytí lží. Neexistujúce korelácie a jednostranné podmienky nemajúce zmysel."
„Obojstranné, no vzťahujúce sa na osobitosť uvažovania. Svet je o rôznosti významov. Kto necíti vinu, ten ju nemá."
„Zle. Nevzťahuje sa predsa na vykonávateľa, ale na objekt činnosti."
„To je šialenosť."
„Nie. Je to racionalita. Minulosť nie je dôležitá, dôležité sú len jej následky. Vždy sú možnosti ako sa s nimi vysporiadať. "
„Je to nútenie. Nie je to možné."
„Práve naopak. Veľké skutky nikdy nebudú žiadané, sú nevhodné. Dôležité sú maličkosti. Nežiadať čo nie možné je časť racionality konania. "

„Vždy niečo iné."

* subjektívne konštatovanie