ja a môj brat

bol som dnes doma. prešiel som cez zablatený dvor-nech už neprší. pes skuvíňal v klietke-to vždy, keď sa susedova suka hára. prešiel som na kamenný chodník, ktorý urobil môj šikovný starší brat-nikdy mu nebudem siahať ani po podrážky jeho kanád.vychádzam na schody-tie tiež urobil on...až sa cítim nepotrebný. otváram dvere, zatváram dvere-všetko robím akoby automaticky-stereotypne, natrénovane. vyzliekam si budnu, otváram dvere, zatváram dvere, vchádzam na chodbu-zo všadiaľ na mňa pozerajú veci, ktoré urobil môj brat-tu plávajúca podlaha, tam krb. naozaj som zbytočný. to máte ako s cédečkami, ktoré dávajú k časopisom-sú zbytočné, aj tak vás skôr zaujme ten časopis a cédečko odložíte a po čase naň zabudnete. môj brat je ten časopis...stavím sa, že uhádnete kto budem asi ja. vchádzam do kuchyne-civí na mňa linka, ktorú môj brat vy-changeoval s nejakým kolegom z roboty. keď sme starú linku niesli do pivnice-bolo to pred bratovou svadbou-bol som pripitý a tá hovedná komunistická linka mi prigniavila polku ksichtu k múru. na svadbe som vyzeral jak kokot.mam odtiaľ ešte fotky. vchádzam do obývačky. sadám si do kresla a premýšľam či za môj stav nemôže náš otec. asi áno. veď otcovia väčšinou robia rozdiely medzi detmi. môj otec je komár-za komunizmu cucal, ale po prechode na kapitalizmus už docucal. z toho všetkého čo vycucal postavil dom, v ktorom teraz sedím. pozerám sa do blba a rozmýšľam nad tým, čo som zač. postavím sa, otvorím zásuvku vyberiem si to po čom prišiel. sadnem si naspäť a vystrelím si mozog. zašpiním mamine záclony, otcovo obľúbené kreslo, bratov život. teraz viete ako som sa cítil. čo myslíte, kto som bol? má boh mladšieho brata? on vám to nepovie

---