Piatkove pivo

Piatkove pivo

Je tomu uz zopar rokov. V casoch dozrievania puberty sme objavili lasku k pivu. Neskor sa k tomu pridal tvrdy alkohol a u niektorych vino. My – chlapci, chodime uz asi 8 rokov v piatok vecer na pivo. Tato esej je oslavou tejto skutocnosti a je venovana vsetkym tym, ktory sa stretavaju v ten piatkovy vecer, aby spominali a spomienky tvorili…

Na piatkove pivo myslim v podstate stale, ale najintenzivnejsie je to v piatok poobede. Uvedomujem si jeho blizkost, pocitujem prijemne chvenie v zaludku – take, ake byva ked sa clovek na nieco tesi a vie ze to pride, a ze to bude pekne. Postup byva zvycajne rovnaky. Dohoda miesta a casu cez msn, ten kto nieje pripojeny obvykle dostane sms od Madliho, alebo sa prihlasi sam. Zvycajny cas byva okolo 5tej, avsak niekedy je nedockavost taka silna, ze Lukasovi volam uz o 3tej, aby som sa uistil ze vsetko je ok, ze pivo bude. Ked dostanem pozitivne stanovisko, som kludnejsi. Casy sa ruoznili….od 7mej pocas strednej skoly, po 8.45 dnes. Vacsinou to zacina v Acku. Pocas leta sme flexibilnejsi, ale sucasne ceny a jebnutost personalu nam vyrazne zredukovali moznosti. Acko je neutralne. Nechodia tam kokoti, nepracuju tam kokoti, ceny su dobre. Cas 8.45 urcil Lukas. Jeho dovod, preco prave o tristvrte na devat, nam vysvetlil celkom jednoznacne: “to je taky cas na pivo”. Samozrejme, akceptovali sme jeho zdovodnenie, nebolo preco nesuhlasit. Vzhladom na skutocnost ze vacsina z nas meska vzdy 5 az 25minut, sme stastni ak si o 9 pripijame prvym pivom.

Prvy vacsinou chodi Dusan. O 8.45 je nastupeny pred dverami. Neusmieva sa, ale ani nemraci, zvacsa je naladeny neutralne. Zvacsa je obleceny v sedom, alebo modrom. Jeho dochvilnost pripisujem tomu ze dlhe roky profesionalne sportoval. Neberie veci na lahku vahu, uz vobec nie nieco ako je piatkove pivo. Nema rad ked ostatni meskaju, ale zmieril sa s tym. Napriek tomu chodi nacas. Dusan hrava poker. Dalsim dochvilnym je Juraj. Teda, ak tu je. Juraj tu totiz vacsinou nie je. Je bud v Nemecku, alebo v Medvedove. Inde nebyva. Nikdy. Ak je v Bratislave, je napive. Juraj chodi tiez na cas. Dovody su pravdepodobne dva. Tiez je dochvilny. A piatkove pivo mu je vzacne. Mrzelo by ho, ak by meskal. Z Juraja sa stal seriozny clovek. Je z nas jeden z najserioznejsich. Za kazdeho pocasia ma na sebe biele nohavice. Ocakavat sa da kosela alebo tricko s limcom. Niekedy mava dve tricka nasebe. Nikto nevie preco. Ale vacsinou je obleceny lahsie ako ostatni. Pravdepodobne je otuzili. Juraj cely zivot clnkuje. Dalsi prichadza Lukas. Kedysi prichadzal sam, teraz zvykne prist s Kikou. Kika je Lukasova frajerka. Coskoro sa vezmu. Prichadzaju drziac sa za ruky. Vyzeraju spokojni, a ako jedni z mala su spokojni aj naozaj. Kazdy piatok jedia Pizzu Mizzu. Je to ich tradicia. Tradicii maju viacero a zakladaju si na nich. Dali by sa nazvat tradicnymi. Okrem toho su znackovo obleceni, niekedy dokonca zladeni, ako celebritny par. Lukas ma vzdy vyhovorku, preco meska. Snazi sa byt korektny. Dnes siel vodic pomaly (ako kokot), minule elektricka vynechala. Vacsinou elektricka meska. Ale my ostatni vieme, ze on proste meska.  Dalsim prichadzajucim som ja, alebo Marek. Marek zvykol chodievat ovela neskor, ale v poslednej dobe sa zmesti do 20tich minut. Preco, to nevieme. Ja to mam z domu najblizsie. Preco meskam, neviem. Je to jedna z mala veci, ktore neriesim. Vacsinou riesim kazdu picovinu. Meskanie neriesim. Vacsinou prichadzam enormne najedeny. Jedna sa o mrazenu pizzu, chleba vo vajci, alebo hocico od babky. Je mozne, ze meskam, lebo jem. Nacas chodim, len ked nieco nieje v poriadku. Vtedy mi zvycajne jebe, a mozno ocakavat ze sa opijem viac ako inokedy. Sprievodnym znakom zvyknu byt ranne smsky plne mnouvyhecovanej krivdy a bezuzdnych vulgarizmov. Snaha o dovodenie a logicky zaklad krivdy taktiez nieje neobvykly. Ked som opity, som zranitelny…, “ako motyl”. Ostatni to vedia a nestitia sa to zneuzit. Surovci vyjebani. Nedivim sa im.

Marekov prichod je iny ako prichod ostatnych. Asi je to preto, ze Marek je iny, ako ostatni. Mareka spoznat podla chuodze. Marek ma jednu nohu kratsiu a velmi siroke nohavice. Je vysoky, ale pritom nizky. Nekraca, ake koliise sa. Mierne sa kniisa. Chuodzu ma rad a aj chodi ako fajnsmeker. Marek je vychutnavac. Vacsinou ma na sebe nieco dlhe. V lete tricko, v zime kabat. Na jar a jesen nosi rozne kozene bundy a kabaty, v ktorych vyzera ako vekslak. Vlasy ma neupravene, zvacsa je neoholeny. Pachne po cigaretach. Na tvari ma zvlastny usmev. Iny, ako hocikto. Nepoznat ho, prejdem na druhu stranu chodnika. Poznajuc ho, pozeram sa mu do oci a snazim sa pochopit kto je. Vacsinou ale vidim len zlte zuby, zvysok je velka neznama, ktoru vsetci akceptujeme. Predomnou a Marekom obcas pride aj Smok. Smok nechodi casto. Nikdy nechodil casto, ale vzdy chodil semipravidelne. Teraz pride zriedka. Tiez ma charakteristicku chuodzu. A vyraz grazla. Ale Smok sa tiez stal serioznym. Tak ako Juraj, pojde do Halle. Bude tam studovat a niaky cas tam mozno aj ostane. Smok je pragmatik. Nema idealy a nic si nenahovara. Je skor pesimista, ale narozdiel od mnohych je to prenho motorom snahy. Nefnuka, ze veci su napicu. On to len skonstatuje, a potom ide makat. Niekedy do prace, inokedy do skoly. Smok ma rad fetis.

Neger. Pride len niekedy. Zvykol chodit castejsie, ale to bolo uz davno. Este ked mal dlhe vlasy. Potom ked mal holu hlavu. Odkedy sa zacal gelovat chodi velmi malo. Nejde len o vlasy, samozrejme. Neger robil divadlo. Potom zacal robit politiku. Mal, a ma ine zaujmy, a aj preto chodi zriedkavo. Je za tym viac. Nejde inac, nez to akceptovat a tesit sa, ak pride. Ked pride, tak vacsinou vo velkom style. Negrovi je obycajnost neprirodzena. Obcas prisiel uz na mol. Inokedy uprostred pitia. Vacsiou pride sam, obcas zvykol s Pani. Vzdy je vsak obleceny zvlastne. Niekedy na kanarika, inokedy na biznismena, ale vzdy na homosexuala. Podobne ako Juraj, tiez zvykne nosit biele nohavice. Idealne su pritom piesvitne. Obtiahnute tricko je nutnost, doplna ho kvalitne sako. Jeden by sa mohol pytat: “preco???”. Avsak vzhladom na jeho historiu nosenia oranzovych mensestrakov a gigantickych sandalov to je pravdepodobne len prirodzeny vyvoj a vrodena nutnost odlisovat sa. Radikalne. Nie preto, zeby sa chcel nasilu. Neger je naozaj iny. Za roky sa stal vzdialenym, ale tych par piatkov co sa ukaze, je stale blizky.

Uz sedime. Prichadza casnik. Pokrstili sme ho menom Fero. Objednavame prve piva. Ak sa nieco oslavuje, objednavame aj poldeci. Mame radi Fernet citrus, tekilu a vodku. Ine nezvykneme. Nikdy. Niekedy sa do obiednavky vmiesa aj Marekov pollitrovy biely strik. To vsak neznamena, ze si odoprie poldeci. Pollitrovy strik je jedna z mala veci, na ktorych sa s Marekom zhodnem. Pijavam ho aj ja, len nie v piatky. Pijava ho aj jedna nasa byvala spoluziacka, ktora mnohym z nas ostala aj kamaratkou. Inu kamaratku z tej triedy nemame. Ale vzdy ked pije ona alebo ja ten absurdne velky strik, hovorime o nom ako o Marekovom.

Kika zvykne pit dvojitu tekilu a ice tea k tomu. Uprimne, pivo jej moc nesedi. Moj nazor. Kika tiez lubi vypit. Ale Lukas ju niekedy tlmi. Rozumeju si. Vie, kolko znesie, a tolko jej dopraje. Ak chce Kika v dany vecer viac, nasleduje priatelska kvazihadka. Doberaju si jeden druheho. Vravi jej: “muco, bude ti zle”. Ona vravi: “nebude”. Clovek tam citi lasku. Coskoro sa vezmu. Kika je stylovy doplnok nasho piatkoveho piva. Celkom dobre vyzera, obcas sa zapoji do “diskusie”. Navyse, je to slusne dievca. Velmi slusne. Naozaj velmi slusne. Nasa kredibilita sa pri nej zniekolkonasobi. Styria az siedmi hulakajuci, bez priciny sa smejuci nadavajuci ozrani je ine, ako ti isti ozrani s Kikou. Je fajn, ze pri nej sme stale sami sebou. Dokazala sa integrovat medzi nas. V piatok vecer a na prilezitostnych vyletoch. Ostatne frajerky to tak daleko nedotiahli. Zasluhu na tom ma ako Kika sama, tak aj Lukasov perfektny marketing. Dopijame prvu rundu, novinky sa uz zcasti prebrali. Vela sa smejeme, tesime sa na druhu rundu. Ak nebolo poldeci v prvej, je velka sanca ze bude teraz. Pocas vynimocmne dobrych vecerov byva poldeci vo viacerych rundach. Po druhej serii pripitkov a strngani nasleduje mierny utlm. Ucastnici sa venuju svojim napojom. Pozeraju na svoje pohare a do nich, obcas vzhliadnu, ci aj ostatni robia to iste. Ticho sa zvykne prerusit samo. V tejto faze sa kladu aj otazky. Hlavne, ak su s nami Juraj, Smok, alebo Neger, ktori nezvyknu chodit pravidelne. Chceme vediet co robia, ako sa maju, co maju nove. Je dobre uistit sa. Nebyva to casto, ale obcas niekto nejakou novinkou aj prekvapi. Potom sa dana novinka zvykne rozvit.

Ked pijeme, tak planujeme. Zvykneme vela planovat. Hlavne, ked sme opiti. Vtedy si slubujeme veci, ktore uskutocnime a hned nato sa smejeme samy zo seba, ze ich neuskutocnime. Ale niekedy ich aj uskutocnime. Len niesme velmi efektivni. Uz tri roky sa chystame do Banskej Bystrice. Za Marekom. Ale Marek nas nevola. A my sa nevieme odhodlat. Uz asi nepojdeme. Teraz je na rade Halle. Juraj nas uprimne zavolal. A my sme mu uprimne po 5tom pive povedali ze prideme. Ktovie, mozno naozaj prideme. Ale boli sme na Morave. A v Bulharsku. Dvakrat. To je nas zdaleka najvacsi uspech. Hovorime o tych casoch casto a radi. Bolo nam dobre. Boli sme stastni. Mozno aj Marek bol stastny, to nevieme, ale radi by sme tomu verili. Casto spominame. Chodievame malo, ake ked ideme, je to vacsinou vyborne. Preto by sme mali chodit castejsie. Ale bolo by to aj potom vyborne? That’s a question for you, guys. Mali sme na plane aj velke veci. Amerika v lete. Zial, nerealne. Lukas s Kikou asi pojdu skorej. Dusan tvrdi, ze pojde na cele leto, mozno aj robit. Ja neviem. Na cele leto nebudu peniaze, a dva tyzdne sa mi neoplatia. Marek vravi, zeby siel, ale nepojde. Moj nazor. Juraj tiez nepojde. Ani Smok. Do Ameriky nepojdeme. Urcite nie spolu a urcite nie toto leto. Nevravim to nostalgicky. Tak to je, a my to vieme. 

Medzi jedenastou a dvanastou nam Fero naznaci ze je cas odist. V tejto chvili je nutne urobit niekolko dolezitych rozhodnuti. Posledne pivo?, alebo poldeci?. V tychto chvilach sme silna partia a rychlo sa rozhodneme, co nam este prinesie. Poslednu rundu sprevadza ucet, ktory byva v Acku celkom prijemny. Fero casto nieco zabudne zaratat. Ci to bol umysel, to nevieme a ani to neriesime. Davame mu slusny tringelt. Lepsi ako sme kedy kde davali. Mozno len v Butterfly sme taky davali…ale to bolo davno. Velmi davno.

Presuvame sa. Je skoro. Pred dvanastou. Ideme pravdepodobne do Corridy. Do Corridy chodime casto. V lete tam bolo lepsie, na terase a tak. Pivo tam nieje moc dobre. Taky slabsi priemer. Ale 45Sk za desiatku sa povazuje za dobru cenu. Mavaju tam akcie. Vodka, Fernet….a na tom zalezi! Sadame si. Prizemie sme nedavno nazvali gay poschodim. Byva tam vela muzov. Zapadame tam dokonale. Zeny su nam cudzie. Okrem Kiky. Na poschodi som minule rozbil pohar. Bol som opity, zdalo sa mi ze vsade bolo pivo a sklo. Ale vraj nebolo. V Corride maju atypicky vyriesenu obsluhu. Maju dve velmi podobne, a dokonca aj na standard Bratislavskych podnikov neuveritelne hlupe casnicky. Maju take papulky ze na fajku. Iny benefit z nich si neviem predstavit. A to povazujem zeny za relativne rovnocenne. Jedna prinasa, druha odnasa. IBA odnasa. Ine nemoze, mozno ani nevie. Ale maju chutne zadky. Uz ma napadol aj dalsi benefit… J. Ta, co donasa, nevie matematiku. Elementarna aritmetika je pre nu kazdodennou vyzvou, ktoru vacsinou nezvlada. Prehrava boj s počtami. Zakladne operacie s cislami ju mätu a do znacnej miery frustruju. Nevie vydat. Nikdy, a zo ziadnej sumy. Treba si na nu davat pozor. Ale nebyva mrzuta. Podla mna je natolko hlupa ze nevie ako byt mrzutou. Ta, co odnasa, ju vsak vo svojej jednoduchosti prekonava. Vzdy sa usmieva. Na nasu zakernu otazku: “Mozme si objednat?” ma vzdy pripravenu sibalsku odpoved: “Ja iba odnasam, chichi…” Vieme, ze iba odnasa, ale aj tak sa jej spytame. Co ak raz…  Barman v Corride je gay a dokonale dotvara kolorit prizemia, teda gay poschodia. Casto ho navstevuju ini gayi. Spolu sa zovialne zhovaraju o gay veciach a pochichtavaju sa. Popritom nam capuje nase gay pivo. Po 12tej zvyknu prist gorily. Pravdepodobne tiez gay. Na gorily su totiz mimoriadne zdvorili. Pouzivaju terminy ako “prosim” a “mohli by ste..” Je to prijemne. Take gay….

Do Corridy ale zvyknu chodit aj zeny. A dobre zeny. Dokonca aj jebacky. V skupinkach od 2 do 8. Obcas na ne pozerame, sem tam asi aj zazerame. Neprihovarame sa im. Ani oni nam. Je na nas vidno, ze nie sme typy na prihovorenie sa. Kedysi boli aj take nalady, ale potom sme pochopili aki sme. My patrime na gay poschodie a je nam tam dobre.

Minuly vecer bol iny, ako zvycajne. Nebola Kika. To ma v prvom rade priamy vplyv na Lukasa. Bud bude pit viac, kedze ma “boys’ nite out”, alebo menej, lebo este pojde za Kikou. Ale nikdy nepije tak, ako ked je s nami aj Kika. V tento vecer vsak odisiel skorej, ako my. Siel za Kikou. My sme pili vela. Velmi vela. Ale nie privela. A bol aj striptiz. Boli sme jedini divaci. Malo to atmosferu a la syn majitela ma narodky a pozval si kamosov. Synom majitela bol asi Marek, kedze sa tesil najvacsiemu zaujmu sporo odetej slecny s vybornou postavou a slabsie priemernou tvarou. Nebolo prekvapenim, ze ona sa netesila jeho zaujmu. My sme sa ale bavili. Su aj fotky na internete. A aj Lukas sa bavil. Ktovie ci povedal Kike… J. Ale bol korektny. Mimoriadne korektny. Slecna s nim chcela polaskovat, ale on odmietol. Gentleman, ako sa patri.

Minuly piatok bol iny aj tym ze s nami boli aj Smok a Sori. Sori je tucny, ma velku ofinu a nosi cierne tricka. Sori bude zubar. Sori a Smok sli do Aligatora. Potom tam siel Dusan. Potom aj ja s Marekom. Pivo sa lialo prudom. A to doslova. Dievca s obrovskym prsiami oblievalo chlapca s dlhymi vlasmi a ciernym trickom pivom. A on oblieval ju. Pivo jej tieklo po vlasoch, po tvari a potom do vystrihu. Bol to zvlastny pohlad a vselico ma vtedy napadlo. Potom sme sli tancovat. Teda, hadzat sa, ako to ti rokeri robia. Dojebal som si tam nohu. Boli ma doteraz (3 dni po). Ale nevadi. Ked uz pivo bolo vsade a chut ist domov sa zvysovala, odisli sme. Smok a Sori sli domov taxikom, uz nechceli pit. Sori mal rano brigadu. Klobuk dolu, ja by som ju asi zrusil… Marek a ja sme sli este pit. Uz len trochu. Sli sme do Stormu. Je otvoreny skoro nonstop. Pili sme pivo. Marekovi som dal jasne najavo ze ak si zas objedna flasu vina tak odidem. Debatovali sme. O vselicom, ale hlavne o Frantiskovi. Sebejovi. Zhodli sme sa, ze je to kokot. Celkovo bola nasa debata nezvycajne harmonicka. Bezkonfliktna. Zamyslam sa, ze na bezkonfliktnu debatu s Marekom mi staci 12 piv. Taka bola moja bilancia na konci vecera. Bol som totiz na pive pred pivom. Obcas to robievam. Ale hlavne pivo stale ostava to o 8.45.  Sli sme na nocak. Na ten o pol 4tej. Ako kedysi, ked sme boli mladi a pred nocakmi sme stihli grcat aj jest. Len malokto pochopi romantiku nocneho autobusu smerujuceho do Dubravky o pol 4 rano. A potom 25minut prechadzky z Dubravky do Lamaca, potom po strmych schodoch do malej izby a zasluzeny spanok, ktory ohladuplna babka narusi az o pol 2hej poobede zvolanim, ze polievka je na stole. Aj take su moje spomienky viazuce sa na piatkove piva. Chlapci maju ine, svoje. Dokopy su nase. Dufam, ze tych piatkov bude este vela. Nenapada ma ine, nez citovat Dusana z jeho pametneho videa z minuleho roka: “Diky za vsetko chalani.”