Omisia

Poznaním sa približujeme k Bohu.

   ...a potom si, hádam, môžeme oddýchnuť.

 

  Svojou, pre neho ťažko stráviteľnou, úzkosťou, intenzívne proklamovanou triaškou ...nesleduješ moc správy ?...kde sme to skončili ?! A, pri tej triaške ...zarývaš sa sama, nechcene, navyše nasilu, do seba.

  Aha ! Vibrácie ti kŕčom deformujú prsty rúk. Pravidelne. Každou ďalšou sekundou. Každým žmurknutím. A tvár odráža celé spektrum emočných porúch. Len ty stále nemáš pocit, že by si strácala nad sebou kontrolu.

  A vŕta, a vŕtaš. Myslíš to vážne ?! Fakt si neschopná vypnúť tú strašidelnú snovú embóliu ? Aj podľa neho máš z nej len zbytočné...ako to povedal ?! ...mindroše, stavy paniky, fóbie a histérie...aj tú histerku spomenul, to nezaprieš...a ešte depky všakovakých pestrých nuáns. Je to študovaný inteligent. Preto zámernejšie nespomínam vulgárnejšie diagnózy. Diagnózy ? Diagnózy !!! A má byť ?! Nehovorí do vetra, a to sa ho nezastávam ... a väčšinou sa ešte snaží byť ( ako tvoj manžel ) ...povedzme "jemný".

  A už ťa mrzí, aj tak ponížene, ba až devótne, pred okamihom vypustená posledná vízia. Sna ?

  Čo je ti to teraz platné.

  Neustále sa vracajúci nátlak, možno neuvážený, nedomyslený, v každom prípade nepotlačiteľný nátlak... ako si to predtým našla v tom komerčnom časopise ? ... "znovuprežívania predstavy represívneho vplyvu entity."..tak prepáč, prepáč, nebol komerčný, on nečíta komerčné časopisy. By som sa aj divil.

  Vyvolávačka ilúzií ! Bohový názov pre madam S.

  Smeje sa ti.

  Chápem, nie sú to tie, oné, schizofrenické preludy. Pre teba nie. Skôr abnormálne, to musíš uznať, mrazivo presné odhalenia, to ťa citujem, dokonca mnohorozmerné.

  Elena.

  Zdá sa, akoby ti naliehavosť situácie bola ľahostajná .

  Vyvolávačka ...

  Počúvaš ? Tebe to hovorí.

  Nevyliečiteľný skeptik. O to to máš ťažšie.

  Počúvaš ? Počúvaj ! Stále dokola. Občas nejaká tá zmena intenzity hlasu. Rozdielna modalita došľaktrafenia rovnakých negácií...

  Rada by si to brať akosi latentnejšie.

  Ozvem sa.

                                              ***

  Haló... som tu.

  Sleduješ ako kmáše košeľou. Trhne golierom, lebo gombík, ten posledný, či prvý ... vidíš, teraz si sa uvoľnila... gombík, čo s námahou a aj s patričnými grimasami, pod krkom ledva zapol, dráždi mu ohryzok. Vždy gombík aj tak skusmo zapne. 

  Tvárou premigrujú desiatky svalov.

  Potom trhne.

  Vyhrnie šedý golier vyššie. Čaká odobrenie. Zíza na teba.

  Kývni.

  Nemusíš vstať, popraviť a kývnuť. Dlab na to. Kývni.

  Máš studené ruky. Myslíš si o nich, že sú krehké. Ďalej si myslíš, že šedá košeľa eliminuje možnosť naplnenia...

...mal modrú. Modrú ! Špinavú modrú !

  Špina niekoľko dní po sebe použitej košele a neudržiavaného kupé prázdneho nočného spoja. Kôpka nehybného muža v kupé. V pravom rohu. Na dlážke plnej roztopenej špiny. Hustej špiny. Blikajúci neón. Otvoreným oknom vrachotí dnu svetielkami označkovaná krajina. Tej vpredu stačí zopár sekúnd. Tá hanblivejšia v pozadí zostane aj minútu, dve...

  Nenechávaj sa unášať ! Nezdržuj ! Len to podstatné...

  "Ach, nechoď, nechoď na jezero, zústaň dnes doma moje ..."

  Mňa z teba migne.

  Ale pozor, pozor ! Hľadá ďalšie skeptické protiargumenty.

  Tvoje úžasné explicitné vizualizácie iba ako fantazírovanie ?!

  Neozveš sa skôr ? 

  Anticipuješ otázky, reakcie...

...mal modrú. Mal tam modrú košeľu ! Modrú ! Modrú ! Modrú !...

  Tak prečo ťa to neuspokojí ?!

                                             ***

 

  - Záleží mi na nej ! To je ...

  Teraz príde to trhnutie. Po grimasách.

  - ... jasné, že mi ... debilný limčisko ... záleží,  na nej záleží ... aj na tebe, aj na Miričkovi. Ako môžeš takú totálnu sprostosť vôbec vypustiť z úst ?! Ja, náhodou, až priveľmi milujem svoju rodinu ! Náhodou, vôbec nie náhodou ! ...Nechytaj ma za slovíčka ! Kvôli vám sa trepem aj po nociach v tej skur ... gombík jeb ... robote ! Neotravuj ma ! Nemôžem jej byť stále za zadkom ! Jasné, že by som hubu rozbil každému, kto sa jej dotke !  Netrep ! Prečo by sme zrazu mali chodievať s ňou ?! Zrazu. To decko je rozumné. Už od prípravky chodí sama z výtvarnej ...Apropó, ty si to chcela ...mňa z tej košele...má vraj talent, taký sa nevidí, aj keby ste ju limčiskom...a do čerta... čo to ten jej premúdrelý učiteľ trepal o tom biči a hnaní ?!... Máš šťastie, že ju to baví, ja by som to nedovolil...Ani ty nebudeš nikde s ňou chodiť ! Hen ti spí MIrič.To si ako zavesíš polročné decko na chrbát a budeš sa po večeroch tradákať cez polovicu mesta... Nedrístaj ! ... Áno, má deväť. Jasné, no prosím, deväťročné decko...deväťročná slečna ... má už svoj rozum. Naša Iva nepotrebuje vodiť za ručičku ! Kvôli tvojim nasprostastým nočným morám z nej vychováme frustrovanú chuderu...Ja viem, že má MIrič deväť mesiacov a nie pol roka a Ivka osem, nie deväť, počkaj ...osem a pol ...dobre, vypadáva mi to, hanbím sa, som kandidát na sklerózu...Bla, bla, bla ! Neotravuj ma teraz ! Neotravuj nás už konečne tými tvojimi nezmyslami ! Už to presahuje hranice únosnosti ! Uvedomuješ si, že do svojich "veľkolepých nočných drám" zaťahuješ rodinu ?! Tvoje trápne ... ani neviem ako to už nazvať... jednoducho sú to pre nás a hlavne pre mňa úplne jasné, traumatizujúce psychické otrasy. Pomaly si aj zvyknem...veď sa mi už stávajú súčasťou každodenného života... Ja nezvyšujem hlas !!! No kto má vydržať tú...paľbu vplyvov tohotamtohotamnavyše...Aké paranormálne ?! Paranoidné ! Jasne ! Presne ! Podvedomie, nadvedomie, prenosy, vízie, drísty, žvásty a telekoko...ach, už sa človek pri tebe prestáva ovládať. A čuduješ sa ? Čuduješ ? No ...tak ... ťa ...ne...viem...po...cho...piť ! Považujem sa za inteligenta, no, intelektuála, povedal som ti, aby si ma nechytala za slovíčka, ale je nesmierne ťažké pochopiť, uveriť tvojim vágnym hypnotickým progresiám. Nie, tvoje skúsenosti mne nepridajú k pochopeniu. Strč si tetku aj s mamou za klobúk ! Dobre ?!... a ani ma emotívne nepresvedčia.  Neverím ničomu, čo sa nedá dokázať tradičnými vedeckými metódami. Si posadnutá ? ...muž za polozrúcanou budovou starej mazutky...padá sneh...má baranicu a kufrík...Čo to ešte má ?! Pri mužovi kufrík... padá sniežik bielučký, vločka strieda vločku..., u nás doma za komínom kocúr... Cha ! Vskutku famózne ! Neprskaj ! Psst ! V tvojich snoch majú večne chlapi stiahnuté gate !... Nechutné ! Láskavo našej dcére nedevastuj detstvo, zvlášť takýmito deviantnými snovými hlušinami. Tie tvoje prorocké náhody. Mater sa ti s tetkou Idou povadila. To sa dalo čakať pri jej škrečkovstve ! Nóóó, ale ty si to deň vopred videla... Tebe sa to zosnívalo. Ó, áno, vidím album ... v ňom je fotka ... aj dátum ... a učiteľka ťa posadila presne pri toho, koho si si vysnila... Ja že bagatelizujem ?! Sused nezapadol do snehu a Mirič sa neprechádzal po rímse balkóna. Aspoň o tom neviem. Ale bohviečo ty stváraš doobeda s malým. Ivka je malá, ale už nie je malá...ne-chy-taj ma za slovíčka ! Veď je to celé pritiahnuté za vlasy. Nezdá sa ti ? Ivka a pedofil. Zrovna ona....dáva mu svoj výkres ...lebo pýta papier... No, tak má dievča, dobré srdce. Ujo chce ísť na vecko a ona má papier....stojí a sonduje okolie...Teba keď poprosia, aby si postrážila ? A za bieleho dňa. Čo sa tak asi môže stať... samo, že neverím tomu, čo hovorím. Ale vieš prečo ? Vieš prečo ? Lebo je to hovadina !!! Celé je to ho-va-di-na !!! Nič také nebolo a nebude. Ty si celá čudná. Ničomu nerozumieš. A vlastne, ako by si ju chcela chrániť...varovať... Strážiť...strašiť ! Vieš, Ivuška, keď ťa bude cudzí ujo volať hrať sa mu s piškom, uteč, alebo ešte lepšie, kopni ho do brucha ! Rovno pod brucho ! To len teba môže niečo také ... napadnúť. Skur...gombík ! A je v ... Kde si kúpila tú košeľu ?! Horúcou ihlou to šili ! Kde mám druhú košeľu ?! No ! No, ták ! Už som mal byť dávno preč ! Nejde prvý ani posledný raz sama z ĽŠU a bodka. A nie som ani zbalený. Chvalabohu, že som nedal na teba a nekúpil si tú miestenku do autobusu. Škoda peňazí, kde je mu už koniec. A rýchlik ide až...došľaka ! Nestíham ! Zabúchaj susedovi, nech ma hodí autom. Dúfam, že ešte nepil....No, jasné, prosím ! Tu ju máš ! Živú a zdravú !

                                                                                                         ***

  To som zase ja.

  Ešte chvíľu pokorená dešpektom stojíš. V ruke žmolíš tú druhú, bielu košeľu. 

  Ešte stále chceš vybabrať ...prekabátiť neomylnú intuíciu.

  Tak čo na to hovoríš ?

  Čo povieš na to, že si práve berie z koša na prádlo včerajšiu košeľu ?!

  Modrú. Špinavú modrú.

  Nijaký vnútorný boj ?

  Naliehavosť situácie ti je ľahostajná. To si celá ty.

  Nič nepovieš. Dnes mu už nič nepovieš.

...a ako vieš...už mu nikdy nič...

                                                                                                  ***

  Na prahu ti vrazí do Ivušky a zvozí ju za snehové chumáče, čo dovliekla zvonka na snehuliach.

  Nezabudne vyčítavo pozrieť aj na teba.

  Jasné...

  Sused v teplákoch už nervózne štrkoce kľúčmi.

  Tomu by si hádam mohla...

                                                                                                  ***

  Nedozvie sa, ako si Ivuška dlho, v ten večer strašne dlho umýva ruku...

  Leží nepohnute v spálni.

  Nenávidí svoju ruku.

  Ako teraz bračeka naučí chodiť ?! Ešte ho musí pridŕžať...Tou druhou rukou bude. Na balkóne sa chytí tyčiek.

                                                                                                  ***

 Cŕŕŕn.

  Vo dverách uplakaná suseda.

                                                                                                  ***

  Aj ty čakáš telefón...

  

---