Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKeď obesia ma !
28. 02. 2009
3
19
3700
Na drevené háky.
Zo storočnej šibenice.
Za názory a za písmenka.
Z učebnice .
Čo písal som z lásky po večeroch.
Pod vrhajúcim tieňom.
Pri sviečke – husacím brkom.
Namáčajúc v kalamáre.
Keď budú ma, sťa trestanca.
A vraha nájomného.
Úzkou uličkou
Viesť pre výsmech nahého.
Len lastovičky z môjho domu
Nebojácne budú mi.
Do kroku štebotať.
Na úzkom konári
Stromu lipy,
Čo sadil som
S otcom ešte, ako dieťa.
Keď nechyroval som.
O písmenkách revolučných.
Keď netušil som
Kam cesta žitia – zláka ma !
A dnes hania ma svedkovia.
Za pár drobných – podplatený.
Tak ako Krista v dobách dávnych.
Tí čo ešte pred pár dňami.
Chodili si ku mne – po rady.
Dnes, akoby ani pravdou nebolo.
Že v rodnom mojom stane.
Z čaše vína so mnou víno vypili.
Dnes hania ma !
Ako pravoverní – nepriatelia.
Ako keby – by ma ani nepoznali.
Keď obesia ma na drevené háky.
Zo storočnej šibenice.
Vo vánku sladkom
V mojej sa budem - krajine rodnej.
V pokoji povievať.
Darmo sa tešia.
Že reptať snáď budem.
Ja hláska im k radosti – nevydám.
Vopred sa lúčim moje košiare.
Moje stráne.
Ovečky.
Vopred sa lúčim aj s Vami
Dievčatá, čo lásku som.
Vám všetkým sľúbil.
Verte mi prosím.
Že jednu s Vás.
Naozaj som ľúbil.
Nebudem vravieť po mene.
Nech smutne nie ste - ostatné.
Nech na hrob kvetinku.
Každá mi z Vás - zanesie.
Písal som o potrebách.
A myslím, že nebolo.
Nič na tom zlé.
Že nerúhal som sa.
Keď vravel som hlasom svojím.
Že národ môj za služby svoje.
V rodnom – jazyku
Zaslúži si liturgie.
A dnes ma.
Vešať za to idú.
A keby aspoň.
V poslednej vôli.
Rozlúčky v rodnom
Dopriali mi.
Tak by som v pokoji
Na drevené háky.
S vedomosťou v duchu.
Že nebol márny.
Môjho boja.
V tieni sviečky dohárajúcej.
Mladistvého žitia – zápal.
Že darmo som.
Brko – po večeroch nenamáčal.
Z duše svojej plnej – nenávidím.
Keď sa ľudské plemä.
Medzi sebou delí.
Na kasty a na skupiny.
Keď nedoprajú.
Z menšín.
Žitia ľuďom práva.
Keď poza chrbát.
Priatelia si o mne.
Vravia.
Klebety a poloklamstvá.
Teraz im všetkým.
Naplno vravím.
Veď aj tak obesiť ma – chcejú.
Z duše svoje, ešte nenávidím.
Keď dietky.
Pre radosť z materiálna.
Sťa handry odkladajú.
Do úschovy.
Na úväzok plný.
Ľuďom cudzím.
Darmo preklínať ma budú.
Darmo budú ruky.
V päste spínať.
Aj tak nezapriem.
A nepodám sa !
Čo nenávidím – nenávidieť budem.
Keď podľa farby
Medzi sebou
Ľudí súdia.
I keď obesia ma !
Na strom.
Na konáre.
Tak myšlienok svojich.
Tézy – neodvolám.
Aj keby uplatiť ma chceli.
Za drobné.
A za papiere.
Môjho srdca.
Nekúpia si zápal .
Ja radšej .
V presvedčení.
Že som nepodľahol.
Na zelenom.
Uprostred rodných stráni.
Povievať sa.
Strome budem.
Darmo mi podlo.
Matku k nohám.
Darmo mi hádžu.
Aj tak .
Myšlienky svoje.
Neodvolám.
Aj keď slzy.
Zmárajú ma matky.
Do bolestí.
I keď obesia ma !
Na drevené háky.
Zo storočnej šibenice.
Za názory a za písmenka.
Z napísanej učebnice.
O takte a o morálke.
Napriek tomu.
A napriek slzám.
Predsa, ani slovko.
Z myšlienok mojich.
Napriek tomu.
Neodvolám !
Z hnusu .
Preklínam a protirečím.
Tých, čo zarábajú.
Na nešťastí.
Čo detskú dušu.
V drogách a v alkohole.
Mučia pre peniaze.
Tých, čo polonahé.
V aktoch fotia.
Detské telá.
Nedozreté.
Možno mi.
Niekto.
Povie, že som blázon.
Že dnes je taká doba.
Že je to moderné.
A že tak sa musí.
No darmo, by ma chceli.
K dobe tejto priučiť.
Ja dušou svojou – romantika.
Preklínam !
A hlasom svojim protirečím.
Neznášam.
Keď spoza chrbta.
Dívajú sa.
Cudzí do súkromia.
Keď otvárajú listy !
Keď k životu.
Ma podľa seba - nútia.
Na papier.
V prítmí.
V panských kobkách.
Manifest – tento.
Naposledy – píšem.
Odsúdený.
Na samotu.
K odvahe sa zmáham.
Čo som nikdy
Predtým – nemal.
Z duše svoje nenávidím.
A tlak - srdce.
Zdvíha mi pritom.
Do maxima.
Nenávidím.
Keď podlo.
Tí, čo milovať by mali.
K nenávisti učia.
Keď chvália majstra.
A obraz – z rúk jeho.
Nehorázne pritom hania.
Nenávidím.
Keď pre lásku.
Na kríž vedú.
Keď tí čo vzorom.
Mali by byť pre ostatných.
Neprávosti činia.
Preklínam a haním.
V písmenách.
Na papier – daných.
Pokrytcov a bláznov.
Z pochabej dnešnej doby.
Tak odsúďte ma !
Kľudne – prosím.
Aj tak dávno.
Medzi Vami.
Miesta nemám.
19 názorů
nevravím, že pravopis nieje doležitý, ale ja hodnotím hĺbku diela a myslím si, že si to Johann napísal naozaj dobre. Vystihuje do dnešnú dobu.
Držím palce. Mne sa to páčilo veľmi... ****
nie je to veta
začínaš to spojenie (a i mnohé iné!!!!!)veľkým písmenom a končíš to bodkou ...
ale je to len slovné spojenie
NIE JE TO VETA!
a ak to za vetu považuješ
no tak milá slovenčina
úprimnú sustrasť
Johann Wolfgang Mária Amadovič
02. 03. 2009
pravopis vie, ale je príliš hlúpy na to aby
vyvodil to, čo si tým myslel
a preto tie bludy
napríklad - kalamáre v tvojom texte určite vyhodnotil ako živočícha, než ako nádobu na atrament
a naviac skladbu vety nedokáže vyhodnotiť vôbec
to skrátka nemá naprogramované
preto vety
Keď spoza chrbta.
Keď podlo.
Ja radšej .
(vybrané námatkovo ... pri vybraní všetkých skratov by tento text bol poamly dlhší ako tvoja báseň)
pôsobia ... mierne povedané
úsmevne
Johann Wolfgang Mária Amadovič
02. 03. 2009
Milý Johann, ak toto prešlo kontrolou správnosti - tak sa obávam, že tvoj microsoft word bol pri kontrole pravopisu nastavený na mongolskú klávesnicu