List z Maritima

Našiel som fotku, kde padáme do priepasti.

Škoda, že bola taká plytká.

To padanie som si fakt užíval.

Hrala tam smiešna hudba

a tvoje vlasy v štýle neskorých sixties boli tak úžasne čiernobiele.

Dal som si ju zarámovať a zavesil na stenu.

Sedel som pri tebe a mal som náš vzťah celý nakreslený v hlave.

Bola to fakt krásna maľba.

Veľa svetla a odrazov od hladín.

Sedela si vedľa mňa a on si sadol vedľa teba

a načmáral mi na obraz odporné, čierne šmuhy.

Nenávidel som ťa.

Bola si moja prvá láska, musel som ťa za to nenávidieť.

Bola si moje posledné tango v Paríži.

Len to nebolo tango, ani v Paríži a ty si bola staršia a krajšia ako ja.

Taká teplá a nežná ako termo vankúš.

Vieš, že keď som bol v Londýne, tak som ťa hľadal?

Očami.

Skúmal som tváre okoloidúcich, ulice a menovky na domoch.

Dokonca som vyliezol na ten obrí kolotoč, veď vieš, čo ak...

Asi som si myslel, že poletíš niekde vzduchom.

Nenašiel som ťa.

Prekvapivé, že.

Naivita býva zázračná.