Bezmocnosť

....prší...kvapky vody stekajú po okne a moja duša sa podobá zlomyseľnosti vetra, ktorý si dovoľuje robiť nenormálny rachot...som ilúzia, som nič, som zasnený naivný optimista alebo sú len ľudia podlé zvery? pýtam sa neustále a nenachádzam v tom tichu odpovede...som blázon...hľadám kúsky pravdy, kúsky života, ale neviem sa nadýchnuť...pohnúť...svet miliónov tvári, miliardy životov premrhaných osudom...státisíce trpiacich a niekto bodá do chrbta nôž, bolí to, cítim to každým nádychom, ničí ma to, ubíja, ale neviem tomu zabrániť, neviem ukázať správny smer...som ticho ako vonku po búrke...možno fráza, ale nemám odvahu...neviem, čo bude, čo nebude, viem len jedno...beznádej v duši udiera na bubon, hrá hlasnú melódiu v mojom srdci...som pútnik s pososlstvom nádeje, ale svetlo dohorieva...možno nie, možno len zlý deň, zlá pieseň, ktorá dohrá a ja znovu vstanem a predbehnem čas...alebo...navždy len spomienka...