Športový deň

                                                                Športový deň

 Telesná výchova je v podstate všeobecne obľúbený predmet. Teda hlavne pre nás chalanov. Jednak sa môžu majitelia čerstvo pučiacich svalov predviesť pred ostatnými a hlavne sa na ihrisku za školou dajú pohľadom preskúmať, spolužiačkine čerstvo pučiace prednosti.

 Pravda aj niektorí spolužiaci sú výnimkami, ako napríklad Milan Drevenák a Rišo Koľajnica.

Mišo Drevenák je športové drevo. Z jeho tela vytŕčajú dlhé, chudé ruky a nohy a váži asi dvadsaťsedem kilo aj s teniskami. Všetky baby za ním chodia a vypytujú sa ako stravuje, keď si dokáže udržať takú skvelú postavu. Drevenák je obľúbený aj u biológa Vetvičku po tom, ako mu minulý rok niekto potiahol z kabinetu kostru. Drevenák ju bez problémov nahradil a Vetvička nám na jeho tele hravo poukazoval všetky kosti ľudského tela.

 Rišo Koľajnica je prípad úplne opačný. Jeho meno síce naznačuje, že by mal byť chudý a dlhý, ale opak je pravdou. Koľajnica meria stodesať centimetrov, čo je na žiaka ôsmeho ročníka dosť málo. Kompenzuje to za to váhou. Jeho zdravých stoosem kilo ho rafinovane zaokrúhlilo, takže keď minule postával na ulici, tak si plynári pomýlili so zásobníkom plynu.

Naša školská váha je len do sto kilo a tak ho telocvikár Pružina vždy na začiatku školského roku odvedie do neďalekej zberne surovín a odváži na váhe pre nákladné autá.

 My ostatní telesnú milujeme. V matike aj slovenčine zaostávame, ale na telesnej môžeme

zažiariť a predviesť schopnosti nadobudnuté v rôznych športových krúžkoch.

  Martin Ofsajd a Dušan Balón hrávajú futbal, ja hokej, Tomáš Prehadzovačka robí cyklistiku a Mišo Brok strieľa vrabce. Mnohí to síce za šport nepovažujú, ale dobrú mušku treba predsa aj tam. Peťo Lomihnát je skvelý boxer. Nechodí do žiadneho klubu, ale o jeho kvalitách svedčia modriny na Drevenákovom tele, s ktorým každú prestávku poctivo trénuje.

  Baby robia rôzne aktivity, ktoré za šport ani nepovažujeme. Lenka Gumená gymnastiku, dvojičky Danka a Janka Copaté sú roztlieskavačky a bifľoška Krátka hrá šach. Hilda Smutná hrá na klavíri čo samozrejme šport nie je, aj keď sa nás minule snažila presvedčiť, že sa na koncerte dosť nabehala, keď pojedla jogurty po záruke.

  Veľmi si však vážime Martu Šľachovitú. Marta je najsilnejšia v triede a tak sa dala na pretláčanie rukou. Minule zorganizoval miestny podnik na výrobu paradajkového pretlaku súťaž „Nech to para tlačí“. Marta hravo zvíťazila a porazila všetkých chlapov. Získala titul „Zápästie roka“ a za odmenu vedro paradajkového pretlaku.

 Ku koncu školského roku, keď sa učitelia snažia už len v zdraví dožiť prázdnin, usporiadal riaditeľ školy Dvojbodka športový deň. Ráno sa k nám prihovoril. Rozprával niečo olympijskom duchu, fair play a podobné nezrozumiteľné veci a potom sľúbil víťaznej triede lístky na priateľský, futbalový zápas miestneho TJ Hutník, proti akvabelám z plaveckého oddielu Chobotnica. Cena to nie je ktovie aká, ale v každom športovcovi žije chuť víťaziť, tak sme si sľúbili, že zabojujeme.

 V jednotlivých disciplínach sa zástupcovia našej triedy, umiestňovali so striedavými úspechmi. Mišo Brok jednoznačne zvíťazil v streľbe zo vzduchovky. Do teraz síce strieľal len z praku, ale vzduchovka mu okamžite prirástla k srdcu aj k rukám, keďže po skončení športového dňa chýbala.

 Súťaž v šplhu na lane ukončili hneď po prvom súťažiacom, ktorým bol Rišo Koľajnica. Najprv sa zdalo, že povolí len lano, ale nakoniec povolila aj železná konštrukcia na ktorej viselo. Konštrukciu odniesli cez prázdniny zberatelia do šrotu a viac sa v našej škole nešplhalo.

 Marta Šľachovitá zmietla všetkých súperov v hode guľou. Hneď pri svojom prvom pokuse prehodila plot školského ihriska, guľa dopadla k nohám riaditeľa múzea Prachovku a ten ju priložil ako exponát k delu, ktorým sa strieľalo pri obrane pred Turcami.

 Bifľoška Krátka nás sklamala vo vybíjanej. Mysleli sme, že keď vyhadzuje súperove figúrky v šachu, mohla by vyhodiť pár súperiek na ihrisku, ale nevyšlo. Krátka bola taká neohybná, že po pár výmenách ležala zasiahnutá na tráve vedľa ihriska. Ten úder musel byť strašný, lebo Krátka skoncovala so šachom a od vtedy hrá so školníkom Rebríkom iba poker a očko.

 Milan Drevenák prekvapivo zvíťazil v behu na päťtisíc metrov. Hneď po štarte sa v duchu fair play skryl za tyčku futbalovej bránky. V poslednom kole, keď už boli ostatní na konci so silami sa vynoril a prebehol s veľkým náskokom ako prvý.

  Hilda Smutná bola diskvalifikovaná. Zase niečo pojedla a práve keď mala štartovať v skoku do diaľky sa chytila za brucho a rozbehla sa opačným smerom tam , kde chodí pešo nie len kráľ, ale aj riaditeľ Dvojbodka.

  Výsledky boli teda striedavé a tak sa malo rozhodnúť vo futbalovom zápase medzi našou 8.B a susednou 8.C. Naše rady už boli trochu preriedené keď že Mišo Brok zmizol spolu zo vzduchovkou a Peťo Lomihnát povedal, že futbal vie hrať len stolný. Ponúkol sa síce, že by mohol zmlátiť rozhodcu, ktorým bol telocvikár Pružina, ale tento návrh sme zamietli. Neostávalo nič, len zapojiť Koľajnicu aj Drevenáka.

  Súper sa do nás pustil s nadšením. Osem futbalistov z 8.c nám dávalo najavo, že nemáme šancu. Hralo sa len na našej polovici, ale stav bol stále 0:0. Do brány sme totiž postavili Koľajnicu, ktorý ju svojím telom pohodlne vyplnil. Lopty sa od neho odrážali a on sa veselo usmieval a obhrýzal husacie stehno, ktoré si doniesol na desiatu. Zápas sa blížil ku koncu, keď sa Milan Drevenák rozhodol zakročiť. Počas súperovho útoku sa nenápadne položil na čiaru ohraničujúcu ich šestnástku. Jeho chudé telo si nevšimol ani brankár a tak sa k nemu nejakou náhodou dostala lopta, prišiel trest. Keď sa brankár rozhliadal komu by prihral, z čiary sa vynorila Drevenákova chudá noha. Špičkou akurát dočiahol loptu, ktorá vypadla prekvapenému brankárovi z rúk a len tak-tak sa dokotúľala do brány.

  Zvíťazili sme tesne 1:0 a za odmenu sme šli na sľúbený futbalový zápas. Dvaja sme niesli na pleciach Drevenáka a zvyšok triedy niesol zase Koľajnicu.

Športu zdar!