a mozno to je ten zmysel...

Neviem či to bolo včera či zajtra

Keď som cez malý rozbitý oblok hľadel na všetko čo nevidím

Na všetko čo by som chcel vidieť

Cez ten oblok a podať si s tebou ruku

Kto si ty?.no ja ..si vo mne a neviem nájsť cestu k tebe

Len v myšlienkach, ktoré sú niekedy aj krásne

Často zabúdam na to rozbité okno

Prečo rozbité?

..neviem..možno viem ale nechcem to povedať

a možno aj chcem ale nechce sa mi

lenivosť? Ono to nieje o tom hľadať význam všetkých vecí

snáď – len hľadať..

aj keď ich význam ťa niekedý zaskočí ako letuška v trolejbuse

aj keď je to prirodzené

včera..bolo to isto včera keď hľadím tým oknom a zrazu bude celé

..nie  - scelím ho prečo zasa toľko snahy?

Neviem..

Možno tou snahou nájsť význam toho okna

a pochopiť význam vecí ktoré boli, sú či budú

Zajtra..dnes..či včera stratené

V myšlienke ale nestratím to okno..

Ním ťa predsa vidím aj keď v ňom nieje nič – ale to nič mi ťa pripomína

Keď mám prázdno v hlave a zároveň strácam nádej pre všetky problémy sveta

Vtedy si zrazu nič vo všetkom – vo všetkom čo nevidím

A preto si všetko..pochopila si?..ani ja..

A možno to je ten zmysel