Protichodné póly, rovnaké javisko,

opona je zviazaná stužkou emócií,

spontánnosť – nezvaný hosť,

pretvárka poskladaná do lichôtok,

úsmev priškrtený iróniou,

pravda skrehnutá v strachu.

 Nezvaný nikým,

prichádza hrdina

prelievajúci pot, že jeho slová zahynú

vo výsmechu

v bitve medzi vlastnou identitou

a intrigami schovanými za etiku..

-možno chcel spáliť masky z ľudských tvárí.

Hrdina znenazdajky zastal,

medzi svetlom a tmou chvíľu blúdil,

ako cudzinec v inom svete.

Nepovedal svetu že je špinavý,

i keď ho hanil v mysli  i v šepote,

nenazval špinu špinou,

premenoval je na čistotu

a všetci ho začali milovať.