Cesta ( k osudu )

       Hviezdy - žalúzie,

odkrytý jas máte v očiach,

dívam sa cez vás na osud.

Schodište do neba, kráčam vidinou diaľav,

do výšin nevyrieknutých ortieľov,

mlčky stúpam bez smeru.

     Dnes všetko naokolo mlčí, neplače,

neplače, len je ticho.

Nemá ulica,

nemé mesto, zadumané nebom bez hlasu.

Ja viem,

že za mrakmi sa skrývaš - cesta rovná,

cesta správna, zatiaľ nie si moja,

aj keď modlitbou kľačať budem.

Neveriacim nepatrí svet,

lebo niekedy neveria ceste,

neveria - asi sa boja,

strach je ako viera,

občas ťa pohltí, občas ťa sklame, zarmúti.

    Dnes je všetko sebecké,

sebecká si cesta, keď hľadám ťa márne.

Aj keď si dlhá - aleja prekážok,

ukáž sa mi bez ostychu v nahom rúchu,

v ústrety utekaj mi do náruče - Adamova prostota,

objatím zbav ma obáv, že nikdy nenájdem ťa.

Bez viny, aj s vinou po tebe budem smieť kráčať,

cesta k osudu, keď mi raz dovolíš nájsť ťa.