subjekt

extrémny, city, čas, objektivita: Naložím telá do nepriepustých vakov a posuniem čas o jednotku ďalej.

človek: ja sa iba snažím o pochopenie. nevedomosť o vnímaní ma ubíja. to je ta pravá bolesť, ktorú cítim.
objekt: nevedomosť.
človek: a ty to veľmi dobre vieš! prečo stále odmietaš zmierniť moju bolesť?
objekt: vedomosť.

objekt: dej vecí sa nedá ovplyvniť. čas zohral úlohu a náznaky nútia konať v subjektívnej hrubosti.

objekt: zlo je idea o opaku tvojho dobra. vnímanie existencie času cez priestor.

človek: viem čo chceš počuť. žiadaš o možnosť opätovať city, o možnosť uľaviť neukojeným potrebám, o pocit vzájomnosti.
objekt: city.
človek: nemôžem.
objekt: city.
človek: prečo sa vždy požaduje kontinualita? prečo ju požadujem? odpovedal som len na to, čo som vopred nepoznal.
objekt: city.
človek: dôvera prejavená na základe pocitu neznámeho. konám chyby?
objekt: city.
človek: spôsobujem zmeny a rodím sa. ubíjam sa. môžem označiť za vinníka niekoho iného len na základe nevedomosti o sebe?
objekt: city. -nevedomosť
človek: určujem ako ma naučil svet.

objekt: svet je hranicou medzi obdobiami.

prerod je určený uvedomením.

---