Ukľudniť rozvlnenú dušu

Dnes večer som opäť uchopil a sústredil všetky moje istoty.

Prestal som zase po dlhom čase ignorovať svet za bránou šťipľavej pohody.

Vystaval som rozhodne celú vežu pod mojimi nohami.

Bojím sa, že to, čo ma ruší ma opäť zničí.

Bojím sa budúcnosti, rovnakých chýb.

Ako si zaistiť istotu svojej istoty? A čo keď si nie som istý ani tým, čo je istota.

V čierno-žltej tme hľadáš biele neexistujúce priamky.

Hľadáš svoje stopy, aby si zaznamenal cestu do hĺbky.

Nájdeš sa zrytmizovaný, za bránou seba vstupuješ do seba.

Skladám tehlu po tehle, podľa toho, kedy je moje srdce najrovnejšie.

Dnes viem, že som slabý, že ešte som to nedosiahol, že to nevidím.

Teraz viem, že som bezmocný, že čím viac sa snažíš, tým viac sa to komplikuje.

Nájdi hviezdu na oblohe a pomysli si, že si malý, že si list v rieke, že ťa čaká neistota.

A aj ja musím odísť a keby som sa náhodou vrátil, privítajte ma vrelo, aby som si na vás spomenul.

Dnes večer cítim výraz svojej tváre zvnútra, dnes viem akú farbu mám v tme.

22:17

Pravda je taká: som šťastný človek

Môj svet je prestúpený krásou, zmyslom, rozmanitosťou, teplom

A keď kráčam trávou, zvuk mojich krokov ma napĺňa radosťou

Nepoznám svoju veľkosť, som však šťastný, že mám na čo liezť a že niečo sa môže túlať vo mne

A keď mám pocit že večer ma naučil žiť, túlam sa v zvuko-farebnych lesoch svojej slobody

22:37

Aj dnes nechám všetko tak.

Odložím riešenia, tak ako aj otázky.

Nechám všetko tak, ráno sa snáď po to vrátim.

Nechám to pre tento krát na seba čakať, tak ako aj smrť.

Dovidenia

22:40