Prameň

Prameň

Po dlhej púti smutnou cestou, čo nemala konca,

srdce sa plní šťastím stále viac a viac, ako by to bol raj,

a ty si ten prameň najdúc ho smädný pútnik pri tej ceste

čo dáva silu, a srdce plní až po okraj.

Ani okraj plnosti nie mu je dosť,

stále je čerstvý, len piť a piť pre radosť.

Rinie sa vrchom rozlieva vôkol nás,

prebúdza skryté city, duši dáva trblietavý jas.

Si  rozkvitnutá lúka, túžim po nej kráčať bosí,

dotýkať sa kvetov, cítiť tie kvapky príjemnej rannej rosy.

Nezastať, kým srdce bude biť,

tvoj úsmev je prameň čo dáva silu žiť.

Žiť pre potešenie, pre radosť toho druhého,

čo napĺňa šťastím, podmaňujúc si celého.

Rád by dal všetko, celému svetu čo v duši je,

rozdal to šťastie plným priehrštím, aj tak ho ešte zostane.

Potešiť starca, či malé dieťa, aj človeka v smútku,

dopriať to šťastie, rozdať, nebáť sa preň,

nenechať srdcia trpieť zo zármutku.

Si to ty - to žriedlo, ten pútnikov prameň.

Ďakujem ti za to svetlo,

za ten jas,

za to spievajúce žriedlo,

čo sme našli nečakane,

celkom blízko – v nás.

                                                                                            eM  .