Kto sme

Kto sme ?

V dvoch dušiach čosi splanie.

V dvoch dušiach – je to láska? Alebo zdanie.

Čosi ako jemný plamienok keď praská,

v dvoch dušiach začne rodiť sa – láska.

Tu splynie duša s dušou, akoby bola jedna – celá,

a poznanie čohosi, akési čudné chvenie tela.

Je to krása splynutia odveká,

tu kdesi je počiatok človeka.

Dieťa – ten zázrak, tá krása splynutia odveká,

tu hľadajme podstatu nás – človeka.

Aha! Nehodí sa, aký sme sebecký a malí.

Dajme im šancu, veď aj nám ju dali.

Keď voňavý obláčik držíme – mlčí,

čo tej zázračnej kôpke život určí?

Starosť. Ó áno, a ešte? Odriekanie.

Ale či v živote bez toho je dianie?

A kto vie dnes povedať čo bude ďalej,

o čom to chceme rozhodnúť stále!?

Kde stratila sa láska, kde je to chvenie,

čo nás k tomuto konaniu ženie.

Neničme tú hebkú života niť,

veď ešte nevieme ako bude žiť !!

Či nie sú zo semien mohutné stromy,

a z drobných zrniek piesku nestoja domy?

Neberme život, ešte je v diali.

Kto ste!? A keby ho boli aj vám vzali.

Kto sme? Sme len nechcené počatia?

Ach hej, pre nás zákony neplatia.

Aj my sme len deti, a tak to každý chápal.

Len. Nebol nám vzatý život skôr ako začal.

Či nie sú krásne, a s nimi tie šťastné chvíle,

neberme im život, aké sú všetky milé.

A čo srdce, ako bude biť,

keď v starobe bude s nami hovoriť.

„ Bolo to krásne, oplatilo sa žiť“

Ach!! Skoro sa nemal narodiť.

                                                                                       eM.