Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seM
Výběr: Print
26. 05. 2009
5
3
1406
Autor
Renas
túlal som sa dažďom
a vystúpil von do domu
túlal som sa dažďom
a díval sa do mokrých stropov
do očí mi padala voda
a ja som ticho myslel na teba
myšlienky mali rytmus vody
rytmus vody mali myšlienky na teba
hm... lenže kto si vlastne ty?
tiež padáš z neba ako voda
ktorej sa moje kroky dnes nevedia nasýtiť
mokrý deň ako mokrý sen farbí sa do sýta
a kričia odtiene každej jednej do oloveného neba
mraky sú nízko a ich chôdza je dnes rýchla
akoby sa aj ony ponáhľali k tebe
kam inam by dnes šli mraky ako k tebe
medzi tvoje steny vlasy stehná oči dlane
idú
vlakom
cieľ búrková stanica bleskozvod hromozvod
zviedla si aj búrku
tancuješ ticho medzi kvapkami vody
a ja sledujem striebro na tvojom ramene
len tak bez baletiek
nad pivom v putyke u búrky
pocestný z chodníka od mokrých pagaštanov
bez dáždnika
s topánkami z mramoru a temnej kôry
s bleskami v očiach
budem premýšľať o tom
kto ma posadil sem
a hlasy budú hovoriť že ja sám som sa posadil sem
ale predstavujem si že ty v tomto počasí naozaj tancuješ
a že máš svet hneď vedľa svojej postavy a priamo v nej
že to všetko je nejaký svet
ktorý si nezaslúžim pretože ja sám vyhľadávam miesta ktoré páchnu
že šťastie je len výsmech do tváre
že zavýjanie vlka je skutočnejšie než deti v škole
dlho som chodil po daždi a zmoklo mi oblečenie
a prach odplával
žiadna zima ale jar v plnom prúde
krik púpav na vlažných trávnikoch pred PRIOROM
si tu láska si tam? kde si? vo fontáne ťa nevidím
vypli ju počas dažďa. prestala striekať akoby sa odmlčala
a na chvíľu načúvala môjmu srdcu v poryvoch modrého vetra
a vystúpil von do domu
túlal som sa dažďom
a díval sa do mokrých stropov
do očí mi padala voda
a ja som ticho myslel na teba
myšlienky mali rytmus vody
rytmus vody mali myšlienky na teba
hm... lenže kto si vlastne ty?
tiež padáš z neba ako voda
ktorej sa moje kroky dnes nevedia nasýtiť
mokrý deň ako mokrý sen farbí sa do sýta
a kričia odtiene každej jednej do oloveného neba
mraky sú nízko a ich chôdza je dnes rýchla
akoby sa aj ony ponáhľali k tebe
kam inam by dnes šli mraky ako k tebe
medzi tvoje steny vlasy stehná oči dlane
idú
vlakom
cieľ búrková stanica bleskozvod hromozvod
zviedla si aj búrku
tancuješ ticho medzi kvapkami vody
a ja sledujem striebro na tvojom ramene
len tak bez baletiek
nad pivom v putyke u búrky
pocestný z chodníka od mokrých pagaštanov
bez dáždnika
s topánkami z mramoru a temnej kôry
s bleskami v očiach
budem premýšľať o tom
kto ma posadil sem
a hlasy budú hovoriť že ja sám som sa posadil sem
ale predstavujem si že ty v tomto počasí naozaj tancuješ
a že máš svet hneď vedľa svojej postavy a priamo v nej
že to všetko je nejaký svet
ktorý si nezaslúžim pretože ja sám vyhľadávam miesta ktoré páchnu
že šťastie je len výsmech do tváre
že zavýjanie vlka je skutočnejšie než deti v škole
dlho som chodil po daždi a zmoklo mi oblečenie
a prach odplával
žiadna zima ale jar v plnom prúde
krik púpav na vlažných trávnikoch pred PRIOROM
si tu láska si tam? kde si? vo fontáne ťa nevidím
vypli ju počas dažďa. prestala striekať akoby sa odmlčala
a na chvíľu načúvala môjmu srdcu v poryvoch modrého vetra