Písmák Kvapky sa kĺžu do triezvej rosy,
studené ráno hrá tú otrepanú melódiu,
život nepozná prestávky.
Časom sa ženiem,
v snoch sa budím,
cítim čísi osud.
Nechcem už viac myslieť na iný život!
Balvan ma ťaží,
ku dnu rieky ma ťahá
a samota opäť drieždi ránom.
Zaviazala som sa tým istým rýmom,
vo mne tôni dávny smiech,
kráčam pod tým istým menom,
zahľadená na milión nešťastných hviezd.
Pocestní putujú náhodným smerom,
stretávam sa s výčitkami,
výhovorka je ospravedlnenkou,
nebolí ma iná pravda.
Jasný prúd ma vedie späť na opustené začiatky,
kde chcem hľadať nový breh,
rozoznať pravdu od pretvárky,
rozoznať jednu
z tích pravých ciest.
Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKvapka
28. 05. 2009
0
0
694