Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seChcel by som písať
07. 07. 2009
0
2
642
Autor
nocna tvar
Chcel by som písať
Ale po rokoch už asi neviem ako
Keď myšlienok bolo plno
A padali do veršov,
čo zneli svojsky krátko
Časom ako som ja
Ako sme my...dospeli
Asi niekde verše umreli
V stereotype azda
V povinnostiach možno
Inak sa už dnes píše
Častejšie píšem memá
než vianočné verše
Rýmy sme niekde zabudli
Verše ešte žijú...
Ako tiene v deportačných vagónoch
Kam samopal priniesol vzduch...
Dierami do stien...
Inak sa miluje
Kofola s opálením už nestačí
A s cynizmom už moc nešetríme
Takí sme..
Sme unavení...
Z bytov, čo nám nepatria
A ktoré chceme desaťročia platiť
Zo žien, čo si vypýtať nič nehanbia..
A vedia priamo ukázať,
Čo za to ponúkajú
Šepkajúc...Ty si jediný
Radšej na tú nesmiernu oddanosť nemyslieť
Inak mi bude ako keď sme
ako poldenní vysokoškoláci
exovali dvojdecové vodky
a boli sme pánmi
a patrila nám ulica i lavičky pred školou
najmä tesne pred koncom, že?...
pritom také malé hovienka
z dnešného pohľadu
Z pláže sme skočili na asfalt...
Nepijem už topvar na zlatých pieskoch
Pijem víno v pražskej pivnici...
Stojí ma mnoho peňazí...
A mnoho úsilia sa za ne opiť
Teenagerské vrásky okolo očí
Majú spoločnosť
Tie hady na mojom čele
Hryzú viac s každou zlou správou...
Ale...stále bojujeme
V inom čase
Na inom mieste
Stále za seba
Musíme
Ideme ďalej
Zvládneme to...
Ale po rokoch už asi neviem ako
Keď myšlienok bolo plno
A padali do veršov,
čo zneli svojsky krátko
Časom ako som ja
Ako sme my...dospeli
Asi niekde verše umreli
V stereotype azda
V povinnostiach možno
Inak sa už dnes píše
Častejšie píšem memá
než vianočné verše
Rýmy sme niekde zabudli
Verše ešte žijú...
Ako tiene v deportačných vagónoch
Kam samopal priniesol vzduch...
Dierami do stien...
Inak sa miluje
Kofola s opálením už nestačí
A s cynizmom už moc nešetríme
Takí sme..
Sme unavení...
Z bytov, čo nám nepatria
A ktoré chceme desaťročia platiť
Zo žien, čo si vypýtať nič nehanbia..
A vedia priamo ukázať,
Čo za to ponúkajú
Šepkajúc...Ty si jediný
Radšej na tú nesmiernu oddanosť nemyslieť
Inak mi bude ako keď sme
ako poldenní vysokoškoláci
exovali dvojdecové vodky
a boli sme pánmi
a patrila nám ulica i lavičky pred školou
najmä tesne pred koncom, že?...
pritom také malé hovienka
z dnešného pohľadu
Z pláže sme skočili na asfalt...
Nepijem už topvar na zlatých pieskoch
Pijem víno v pražskej pivnici...
Stojí ma mnoho peňazí...
A mnoho úsilia sa za ne opiť
Teenagerské vrásky okolo očí
Majú spoločnosť
Tie hady na mojom čele
Hryzú viac s každou zlou správou...
Ale...stále bojujeme
V inom čase
Na inom mieste
Stále za seba
Musíme
Ideme ďalej
Zvládneme to...