Poznámky

           Rada si sadáva k outsiderom. V autobuse zásadne k prefajčeno vyzerajúcim hipíkom, bledým metalistom s mastnými vlasmi alebo k aknóznym mladíkom zvierajúcim kdesi pri kolenách notebook.

A správa sa priateľsky, fakt priateľsky a nenútene.

           K ženám nie. Ženy sú sliepky. Prichádza to do úvahy jedine vtedy, keď sa má rozhodnúť medzi úlisne vyzerajúcim mužom a jejednoakovyzerajúcim dievčaťom. K mačom si sadá jedine, keď má náladu – takú, vidíš, ako ťa mám na háku (nezatrasie sa jej hlas, keď sa pýta, máš voľné, ani na neho nepozrie a určite sa jej netrasú ruky)

            Sedí na schodoch stanice. Outsiderík so spustenou kapucňou, čaká. Je to pre zmenu ona, hrá sa v kútiku – kútikom zazrie muža – chlapca. Snehulienko. Nad nim na rímse prelietavajú staničné holuby a ona na chvíľku začaruje, ale potom upustí a nechá ho čistého. Veď..veď nič.

            Alebo dievčatko, v ružovej sukni, v tenkých nohách. Také, aké odprevádza Michal domov a ony sa na neho vešajú. A niekedy im to dovolí a inokedy nie. Pijú, nevedia ako, čie sú a on, džentlmen, ich drží, keď grckajú cez zábradlie a hovoria mu o svojich priateľoch, frajeroch. Potom dostane pusu, keď je dosť opitá a šikovná, rovno do úst. A? Ide domov, ľahne si. Rozmýšľa..Michal, Michal.

            Zahlásia vlak a všetci sa vyhrnú von, dievča vstáva. Sadá do vozňa, oproti, chrbtom, Snehulienko v špicatých kovbojských botách (bielych), na košeli (bielej) jemné ružové kvety. Ona je krehká, ale on má šialene čisté ruky a smrteľne vážne oholenú tvár.

             Vedľa skupinka postarších žien. Tri, jedna rozpráva – o sebe a o chorobe. Je tučná. Byť lekárom – musí byť zdrvujúce reparovať tie zničené telá, ktoré si myslia, že majú nárok na to, už sa cítiť zle. Nemajú a stačí netlstnúť, stačí nežrať, čo príde pod ruku a potom, trochu sa poznať. Byť lekárom, seknúť s povolaním inštalatéra, s vedomím, že je zbytočné opravovať, že ťa majú všetci na háku a odovzdane, ako ovečky, sa spoliehajú na tvoje zlaté ručičky.

            Prichádza žena v čiernom, možno 25, ale žena, tvári sa tak. Ide od dverí, provokatívne míňa Snehulienka, pýta sa: máš tu voľné? a prisadá si k dievčaťu. Výmena rolí, dievča úchytkom pozerá von do tmy, žena vyťahuje čosi – ploskačku? - strieborný mp3 prehrávač, dievča mierne v kŕči chce pôsobiť uvoľnene.

            Cesta a jej udivujúco pokojný hlas odpovedá sprievodcovi na otázku. Vstáva, vystupuje na staničke v poli. Známa to zastávka, pred časom za ňou našli znásilnené mŕtve dievča (iné). Pri budove stoja traja chlapci a ona sa vydáva do tmy. Jeden z chlapcov zahadzuje špak.