Modigliani

Tisícky stratených správ

V tvojich diaľkach

Nevynímajúc

 

Tentoraz to bol naozaj kus

Hovorilo o ňom celé mesto

Aj pohreb sa nakoniec vydaril

 

Lenže keď si Andrea zrátala

Tie roky čo žila s Vilom

Mohla sa mať aj lepšie

 

Opitú ju vozili domov

Triasli jej plecami s výkrikmi

Spamätaj sa!

 

Ale každá matka bláznivých detí

Dokáže klamať a zabúdať

 

Popoludní sa nevrátila z práce

Pretože horúce dni okrem miestností

Nerozpaľovali žiadnu z jej vyhliadok

 

V preťaženej telefónnej sieti

Sa do bezvedomia prehrabávala

Našla ho

Bol to on

Naozajstný kus

 

Pochybný nájomník vlhkej izby

Nezáväzne

Zomrel

Bez pointy

 

V tom zväzujúcom ráne

Ho objavili

A ona ostala pyšná

Na svojho Modiglianiho.

---