zima

Zima Jak to vidím? Za oknom fúka silný vietor, tma sa vznáša a na uliciach nikto. Počuť len vietor udierajúci do stien a v diaľke veža odbíja polnoc. Zrazu sme sa niekam všetci rozpŕchli. Iba to mi v tejto tmavej chvíli napadá... Je mi z toho clivo. Samotná spomienka, nostalgia za včerajškom, chvíle bez chýb... Ten vietor náhle zosilnel. Desí ma. Napadá ma – prečo to tak musí byť? Prečo je tých chvíľ tak málo? Vlastne je ich vela, no trvajú tak krátko... Nakoniec zistíme, že už len spomíname, nostalgicky v snoch a predstavách znovu túžobne prežívame. Spomínam na kŕdel divých husí odlietajúcich preč za kopec v jesennej oblohe... stúpam si na špičky, ale už ich nevidno. Sú priďaleko. Ako odchádzajúce a meniace sa sny, túžby, priority tých, ktorí boli nemenní. Meniaci sa smer vetra, ktorý tak nahle zosilnel. Polnočný zvon v symbolike deliaci včerajšok a dneskajšok... prečo ma to núti premýšlať? ...asi niekto všetko so vštkým pretkal tenkou niťou osudu.

---