Spomienky

Ocitli sme sa niekde, kde nachádza sa dno pohárov, koniec dní a slepá bledosť pokožky. Ocitáme sa na vrcholoch, z ktorých sa dá už len zísť lebo riedkosť vzduchu a príliš veľká zima nám bráni zostať tu dlhšie. Adrenalín z krvi nám už dávno vyprchal, dávno už prestávame odolávať nedotknuteľnosti a posvätnosti tohto nádherného výhľadu. Avšak, i tu, i na tomto mieste pociťujeme dilemu, dilemu bytia, pretože namiesto pomalého zostupu a užívaniu si pomaly vyprchávajúcej krásy sa môžeme vrhnúť dolu, do dolín, riečišť a miest, kde žijú obyčajní a bežní. Svojim pádom roztrieštiť zvyšky intenzity života. Balansujeme, váhame medzi pomalým umieraním a rýchlym posledným zábleskom všetkého - všetkého čo sme prežili na druhú. Umocniť toto všetko pár dňami je lákavé. Ťahá nás to ako po sexe na jeden a ešte jeden a ešte jeden lepší, dlhší, upotenejší, voňavejší, ukričanejší. Prežili sme toho toľko, toľko veľa, toľko chvíľ nás ohlo, vyformovalo, udalo tvar, naplo, vystrelo, ubránilo spánku. A teraz je čas byť silní a prijať zodpovednosť. Dúfame, že naša vnútorná vďaka, skromnosť, dennodenný úsmev a slovo, ktoré dodá odvahy nám bude dostatočným rozhrešením i nad všetkým čo sme spáchali z nevôle a skazy duše. Bolo nám potešením žiť s vami, opustiť vás a teraz sa vrátiť v myšlienkach ako bod okamihu, bod spomienky.

---