rozprávka šiesta

Zatiaľ čo jeden mladý muž v jednej malej izbe cestoval priestoročasom, tak žena bývajúca nad chlastala. Po vypití druhej fľase vodky, dospela k názoru, že život niektorých ľudí predsa len zmysel nemá.

Názory ako také sú subjektívne určované hormonálními hladinami jedinca.

Ráno nato mladý muž vstal a umyl sa a potom sa zobudil a pustil  do práce. Kedysi sa uvažovalo, že priestor má tri suradnice. Každý bod na svete – útvar – sa dá vyjádřit svojou výškou, šírkou a dlžkou a ak nejaký objekt rozdelíte na ľubovoľný počet bodov vždy nakoniec dostanete presnú predstavu o objekte a je to tiež základný trik Pixar studia. Einstain pridal štvrtý rozmer – čas. Ale .

 výpočtom sa dosiahla zaujímavá věc. Einsteinova teoria relativity dosahovala malé odchýlky vo vzorcoch. To sa vyriešilo – keď sa čas odsunul na piate miesto a ako štvrtý rozmer sa pridal další priestorový rozmer. Nikto zo začiatku nevedel, čo sa vlastne pridalo – ale o to ani nešlo. Znamenalo to, že všetko na svete sa odrazu má dať vyjádřit 4 priestorovými rozmerami a 5tym časovým. A vychádzalo to úplne božsky perfektne neiluzionisticky krásne. Čo je ale štvrtý  rozmer?  Akú vlastnost objektu popisuje? Vacšina fyzikov zastávala názor, že 4 rozmer je nekonečne malý a preto experimentálne neověřitelný. Diskrétna matematika popisuje 4 rozmer jako pohyb. Mladý muž tomu ale nikdy neveril a preto si túto otazku vytýčil ako svoju najvačšiu životnú prioritu – najvačšiu -  protože pridaním (dokazateľného ) stvrtého rozmeru do geometrie by si dokázal odvodiť vzťah pre absolútnu nulu. (pozn. nehovorím o  absolut. nule z hľadiska termodynamiky) . 

Je dobré mať sny.

V dvatsiatom storočí vyšla science fiction kniha o tom, ako v 2D svete pána  Štvorca navštívil pán Guľa a pozval ho, aby s ním  cestoval 3D priestorom. A hoci to bol priestor 3D – pán Štvorec nechápal, že je to 3D protože mal plochý pohľad na svet. Takže například stúpal zdola nahor a mal pred sebou člověka. Videl jeho nohy ako2  obdlžniky, potom sa to v trupe spájalo do jedneho obdlžnika – zúžilo sa to v krku do iného a potom prišla hlava ako kruh. Celý tento geometrický útvar bol zložený z roznych materiálov  a farieb a obsahoval v sebe ďalsie geometrické útvary. Keby sa dajme tomu člověk otočil o 60stupnov  nadobudol by uplne iné rozmery a  Štvorca by to tak zmiatlo, že by nevedel čo znamená 4a. Například Picasso mal tiež ploché oči. A tiež mu nikto nerozumel. Na jeho obrazech sa dá celkom dobre predviest, co vidí 2d objekt v 3D svete – a este k tomu, ked daný objekt nie je staticky, ale hýbe sa.

 Pretože ale pre väčšinu predmetov z 2D je odvodenie si 3D nepredstaviteľné -  je pre nás ako 3 D objekty,  tak isto náročné odvodiť si  štvrtý priestorový rozmer.

Myšlienka je to dosť náročná – priam až neuskutočniteľná. Vačšina tejto náročnej fyzikálnej práce uznávaných vedcov  spočíva v čumení do stropa. Predstava rozmeru naviac nie je ničím jednoduchým a než sa mladý muž nazdal ubehol deň a noc a ďalší deń a potom sa zvečerilo a on tam stále sedel a čumel do stropa a nad ním prebiehalo tango. Stará žena mala nahlas pustenú ohnivú Španělsku hudbu a tancovala. Bolo to bum – bum – bum – bumbum – skllllz – bumbum a ticho. Takže nebolo pochýb o tom, že  to bolo tango. Okrem toho stará žena nikdy nezatvárala okno – takže sa jej tieň každú noc predlžila a odrážal na náprotivnej budove. Kĺzal po nej ladne a vášnivo ako nakladané uhorky dole hrdlom. Zvláštnym sposobom to ale mladého muža priťahovalo - a naviac – hrozne ho upokojovalo, že má nad sebou takého blázna. Vzal pero a na papier napísal výsledky svojej mozgovej činnosti.

1.       Štvrtý prostor nie je ničím izolovaný. Prebieha súčasne a nachádza sa v každom objekte.Preto je myšlienka na nekonečne malý štvrtý rozmer nelogická.

2.       Experimentálne pozorovať ho nejde.

To by na čas stačilo. Povedal si. Základy to boli slušné. Uvaril si kávu a zapálil cigu. Potom ďalšiu cigu.

Tieň.

Povedal. Keby pán Štvorec z tej knižky pozoroval človečí tieň – akožto 2D odraz 3D objektu možno by ho to stálo námahu, ale nakonec by si dokázal vytvořit pravdivý obraz 3D. Vydýchol. Nadýchol sa. A zas vydýchol. (dýchanie prebieha v bežnom živote takmer automaticky, problém nastáva, keď naň zameriame pozornosť mozgu, alebo sa nachádzame v látke s vyššou hustotou ako je vzduch). Tieň splňoval aj prvý bod jeho uvažovania. A bol súčasne naraz závislý a súčasne natoľko izolovaný – pri podmienkach určitého uhlu svetla – že jeho pozorovaním sa dalo odvodiť priestor nad priestorom. Bingo. Za krátky časový údaj – povedzme 10 minút pozorovania, keď sa uhol dopadu svetla zmení minimálne možno všetky 3d objekty pozorovat v 2D svete a pri dostatočnej fantázii a šťastí vyvodit – viac než experimentálne 3 rozmer. Mladého muža to rozosmialo.

Postavil sa do okna, kde do neho vrážal vzduch a bolo to príjemné, cítit teplo augustovej noci na vlastnom tele. Vyzliekol sa. Otočil. Hudba bola dostatočne hlasná. V ten deň tancovali dvaja ludia v malom dome, v úzkej ulici v strednom meste v severozápadnom kúte vesmíra tango. Za mužom sa vlnili jeho vlasy. Dialo sa to pri tom, ako sa otáčal. Žiarili ako biela sasanka vo vlnách spomalenými kruhmi za pohybmi unavených viečok a nekonečne nevinného šťastia.

Všetko bolo odrazu jasné.