Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZáľuby
Autor
lopatka
Strašne rada robím strašne veľa vecí. Tak napríklad milujem len tak ležať v posteli a keď už ležím v posteli, tak aby som len tak neležala, telefonujem.
Strašne rada telefonujem. Je možné stráviť na telefóne celé dni. Moji priatelia sa môžu zblázniť, keď sa mi snažia dovolať. Stále obsadené.
"Čo robíš? S kým voláš?" pýta sa ma moja mama, keď sa mi náhodou konečno dovolá. Ono je to naozaj náhoda, že som jej zdvihla. Keďže táto doba ukazuje na displeji kto volá rýchlo sa rozhodnem a jednoducho nedvíham. Niekedy nedvíham ani vlastnej matke. Ono niektorí ľudia ma od tejto mojej záľuby vedia pekne odradiť. Tak potom nedvíham a hovorím: "Nenávidím telefón! Všade ťa zastihnú! Aj keď nemáš mobil. Lebo ŠETCI dnes majú mobil a nie si náhodou sám, tak ťa jednoducho nájdu lebo NIEKTO pri tebe ho určite má!“
Tak mám mobil aj ja lebo strašné rada píšem správy. Niečo sa stane, tak hneď vypisujem: "Som tam a tam... je tu krásne, teplo...len duša mi mrzne.." Moje zvrátené myšlienky v podobe správ trápia mojich priateľov a tak míňajú svoj kredit a odpisujú....Snažia sa ma povzbudiť alebo čokoľvek.
Ale problém je, že aj iní ľudia píšu správy a nečakane mi menia život a menia mi deň i pocity. Tak odpisujem a míňam kredit. Ja strašne míňam kredit, vie ma to poriadne dožrať a potom hovorím: "Neznášam písať správy, stoji ma to priveľa peňazí..."
Ja predsa len radšej kupujem veci. Zbožňujem míňať peniaze na nákupy. Kupujem VŠETKO.....jedlo, knihy, oblečenie, sprostosti a kredit. Mam plný dom sprostostí a snažím sa ich pravidelne zbavovať. Každé tri mesiace vyhadzujem zo skrine veci, ktoré už nenosím. Mám strašne veľa vecí čo už nenosím a mám jedno pravidlo: "Neznášam veci, čo sa nepoužívajú, nenosia. Ja vlastne neznášam všetko čo páchne starinou." Tak vetrám, vetrám dom každú chvíľu a otváram skrine, nech to tam trochu dýcha.
Ale mám v nich aj pár vecí čo si už pamätajú nejaký ten čas a stále ich odkladám a prekladám z miesta na miesto. „Veď oni sa na niečo zídu.“ Uchovávam si tie veci lebo milujem spomienky. Neznášam vyhadzovať veci čo niečo znamenajú, veď by to bol hriech, vyhádzať ich všetky z domu.
Začala som ich teda triediť, len sa neviem rozhodnúť čo má cenu a čo už nie. Tak som sa rozhodla, že si už nič nekúpim, neznášam mať plný dom veci, ktoré nepotrebujem. Ja neznášam míňať peniaze za všetky tie nezmysly, ja radšej chodím do prírody.
Ja milujem prírodu. Všetko je tam krásne zelené, potôčky zvonia po dolinách a s trochou šťastia aj nejakú tu zver je možné zahliadnuť.
A keď už som vonku, milujem klásť ohne a opekať a sedieť tam pár hodín, spievať s priateľmi a popíjať až do rána.
Lenže ráno býva zima a ja neznášam zimu, lebo mám červený nos a studené ruky a tužím len - ísť domov.
Tak som doma a keď som doma, tak strašne rada robím strašne veľa vecí. Tak napríklad len tak ležať v posteli, tak to milujem.
A keď už ležím, tak aby som len tak neležala, telefonujem.
Telefonujem niekam......