Každodenná

 

Svoj boj bojujem sám

A svet je plný obetí

Ktoré miznú pri západe slnka

V dušiach ticho ostáva

 

Opúšťam mier

Všetci sa zrazu meníme

Ale ostáva nám nádej v našich dušiach

 

Svet by mal vedieť že veci ktoré máme

Sa rýchlo stratia ako prvé

A kto povie, že to nie je pravda

Môže ostať nakoniec úplne sám

 

Padám na zem

Krídla mám dávno zlomené

A nebude dlho trvať kým ucítim tvrdý dopad

Moja koža horí pod náporom slnečných lúčov

Krvácam

Zo všetkých mojich rán

A nebude dlho trvať kým vykrvácam

 

Už dlho hľadám význam nášho bytia

 

Plačom sa uspávame

Končíme tak každý zúfalý deň

Navždy budeme spať osamelí

Ulož ma prosím tam kde spia všetci moji milovaní

 

Chcem to všetko zmeniť

Chcem hľadieť do žiare ranného slnka

Opraviť rozbité domovy

Starať sa o všetkých

Veď každý je predsa jeden z nás

Zachrániť to slabnúce svetlo v našich dušiach

 

Všetkým chcem povedať

Nech vedia

Že čo dáš bude ťa navždy povznášať

A tvoje krídla budú rásť

Všetkých osloboď

Spoľahni sa na ich túžby a plň ich s úsmevom na perách

Urob ma tým čím som a čím by som mohol byť

Tvoja túžba padá do mojich rán

 

---