Záhyby genitálií

vo chvíli keď niet čo riecť

v momente keď dôjdu nám slová

keď už nebude čím sa pýšiť

prídeme si načrieť do studní

sudov a plné vrecia

smoly a nevýslovných pudov

čo ukoja pohyby nočné

mláky, vzdychy kruté

v hodine polnočnej

miluj ma drsno

a nechaj si cudnosť

pre oloveného čudáka

rytmicky plodiaceho

retardov a špeciálnych

sobov na jedno použitie

zmyl som si tvoj včerajší

výkrik z tela do odtoku

pridal som kvapiek oleja

pár na jemnosť tvojej

kože a citov keď kričali

sme o dych a to kto koho

dokáže viac zviazať

opaskom kože a lanom

nerestí čo milujú nás

viac ako my seba a plachty

biele od nevinnosti čo rodí

sa denne ráno keď niet už

kávy v šálkach  od smotany

a cukor stuhol na záhybe