Elwinova sága zväzok II. Aeluf

AELUF: Jeho syn Aeluf, čo počala ho dcéra kráľa Danwalda, syna Grindewalda. Aeluf silil každou hodinou a starol ako u jedného rok, tak deň u Aelufa rovnal sa. Učil sa bojovať s rôznymi zbraňami v rôznych podmienkach a bojovým technikám učil sa on. Keď dovŕšil veku sedemnásť, pozdvihol meč obra Oxtona, ktorého zabil. Cez tisíc jazier preplavil sa on, kým dorazil do lesa Viel pri jazere Ornock na vzdialených ostrovoch. Tam spočívala slnečná zbroj, ktorú hľadal syn Aedwulfa Elwyn. Pobil prízračných strážcov krála Landona, syna Jondovho. Každému odrezal nohy a na posmech pohádzal pozdĺž cesty a sám zbroj slnečnú si nasadil a kráľ Jond Bezcitný zúril a trhal svojich radcov na tretiny. Potom dal popraviť dvadsať krát dvadsať zajatcov na znak pohŕdania kráľovstvom Juhu, kráľovstvom Elwyna. Aeluf Hrdý, nositeľ Pokladu juhu, v slnečnej zbroji vyliezol na horu Prunin. Tam ako horský medveď zaručal, až lavína vyvolaná jeho hlasom zavalila okolné

bralá a pochovala blížiacu sa mesačnú légiu. Kráľ zúril a od zlosti dal pozabíjať zbytok vojakov a sám vytiahol v papuli svojho draka Irvinga poraziť Aelufa na hore Prunin. Aeluf mocne sekol a drakovi cez papuľu úder zasadil, tým rozsekol vtroje aj kráľa. Jeho krv a dračia splynuli v jedno a spoločne pokropili nedotknuté diale snežné na hore Prunine, kde dodnes nájsť do lebky draka vytesané: „Tu skonal Irving drak, poraziteľ Pránsky a nositeľ mena kráľovho.“ Aeluf cítil slávu, keď pochvalne na jeho chrbát dopadali buchnáty zo strany sedliakov. Ako mnohé chleby na jeho počesť obetované, tak on vstúpil do kníh a piesní ako otec jeho. Aeluf však mŕtvy ešte nie. On stále hrdo stojí v zbroji slnečnej. On vydal sa v šľapajach svojho otca do krajiny severu, do krajiny, kde len medvede prežívajú tak, že požierajú samé seba. Aeluf, syn Elwynov, ktorý bol synom Aedwulfa, sa po dlhých zimách severných, kde bojoval za meno svojho ľudu, za meno svojho otca Elwyna a v mene kráľa Danwalda, rozhodol nasledovať svojho otca Elwyna a pokračovať v jeho honbe v

božskej vyhni pod Valhalou. On prosil a desaťkrát prešiel posvätné jazero Mälmi hore dole a takmer umrzol, kým bohovia zistili, že je toho hodný. I

Thor mu dal svoje kladivo Mjolnir, ktorým by otvoril bájne dvere na božskej vyhni. On vydal sa do útrob zeme a desať dní išiel len po božskom schodisku do podzemia, kde pri bráne čakala ho lietajúca hlava magického psa Räniho, ktorý bol strážcom pokladu Aelovho, syna Drainovho, ktorý ubil v bitke pri zmrznutej púšti Gustafa, syna Kralnarsona. Tak Aeluf putoval desatoro dní ďalej po zmrznutej láve a po horúcom snehu, kde len síra živila jeho pľúca a kde si musel odrezať prsty na ruke, aby mal aspoň nejaké jedlo. Pri bráne do božskej vyhne pobil všetkých pekelných strážcov, ktorých pred dávnymi časmi Ódin z Valhaly vyvrhol ako sopka lávu a ich hnev sa tisícročiami napĺňal, až besnili a trhali skaly v prach. Oni sa pokúšali Aelufovi vzdorovať, ale on ich najemno nasekal a hranicu z ich tiel zapálil a hlavy spolu do radu zoradil. A jedným to šľahom Mjolnirom bránu v prach premenil . Však duchovia božských kováčov a trpaslíci, čo Mjolnir ukuli, Aelufa zviazali. Do hrdla naliali mu horúce olovo a následne hlavu mu do mitrilu zatavili.

Telo odtrhli a na sto kusov narezali. Tie potom rozhodili po svete ako dôkaz svojej neomylnosti. Však prepočítali sa. On, Aeluf, čo sa kúpal v posvätnom jazere, došiel božskosti sám a jeho duch božským kováčom rozpáral hrude a ich srdcia pohádzal do božskej vyhne. Trpaslíci potom pokorne pokľakli pred jeho mŕtvymi koleny a bozkávali prašivú zem. On ušetril ich i božskú vyhňu opustil. On však božskú vyhňu zapečatil a vydal sa sám do krajiny Holwald, pri jazere Dronk na severných planinách, kde býva trpasličí veľmajster, Lokiho učeň i syn Ordranov, ktorý bol synom Krulfa Mocného. Dar Aeónov zobral a sám z neho ukoval pekelný trojzubec, ktorý prebodol samotnú matku Zem skrz naskrz a vôbec sa ani v najmenšom nezatupil, ani neniesol známky poškodenia. I Aeluf, zaslepený žiarou Daru Aeónov, bájnym trojzubcom, na sever sa vydal, kde sa rozhodol pozostatky svojho otca Elwyna vyhľadať a dokopy ich zase dať. Na najstrmšom svahu, čo bol ostrejší než dýka, sa Aeluf šplhal na najvyššie bralo, aby sa rozhliadol. Na vrchu sa však niečo stalo. Objavil starca. Starec ho pohostil a predstavil mu svoju dcéru Kundru. Tá pohľadná bola, plné pery, horúce náručie a tiež urastená. Oni spolu s Aelufom sa zahľadeli a v noci spolu do postele uľahli. Ráno však Kundra zobudila v posteli sama sa. Aeluf bol už dávno preč. Ale prišiel tým, že sa oddal žene, o svoju božskosť a priplietol si smolu pod nohy. Na najstrmšom brale sa mu pošmyklo a on tri dni rútil do priepasti zatratených sa. Keď už bol v strede bezodnej priepasti, tak vytiahol svoj božský trojzubec a preklial ho bájnou motlitbou. Postupne vyzliekol si brnenie a navliekol ho na trojzubec, ktorý najväčšou svojou silou zarazil do brala osudu. A padal ďalej. Možno ešte dodnes padá na dno nekonečna.